Ocitla som sa v mravenisku žiakov. Milión detí sa na mňa tlačilo a ja som tam iba stála a pozerala pred seba ako tela na otvorené vráta. Uvidela som skupinku ľudí ktorý kľudne stály. ,,Možno by mi mohli pomôcť!" pomyslela som si a vybrala sa k nim. Nikdy som nebola moc hanblivá a tak mi to nerobilo problém k ním nakráčať. No zapojiť sa do rozhovoru bolo troška ťažšie. Ani si ma nevšimli kecali ďalej. Mohla som tam stáť päť minút do kým nezazvonilo a skupinka sa rozprchla všetkými smermi. ,,Super!" povedala som si ironicky a obzerala sa po prázdnej škole. ,,Ahoj!" prudko som sa a otočila a tam stál ten chlapec zo včera. ,,To si ty?" zažmurkám a upriamim na ňho pohľad. ,,Áno! Ten čo ti zachránil zadok." uškrnul sa. Trocha som sa začervenala nad posledným slovom. Zatriasla som hlavou a povedala "Mala som to pod kontrolou!". Úplne ma odignoroval a predstavil sa mi. "Nick. Nick Black. Keby si zabudla." žmurkol a podal mi ruku. "Ja som M-" "viem." Prerušil ma. Trocha som sa zamračila. Bolo to od neho drzé. "Tak meškáš?" uškrnula som sa na ňho a on jednoducho prikývol. Otočila som sa mu chrbtom a začala kráčať preč. "Vieč kam ideš?" usmial sa a zastavil ma rukou na ramene. Zavrčala som. Mal pravdu nemala som ani tušenie čo vyvádzam. "Nie neviem." usmiala som sa na silu a vzdychla si. "Poď." povedal a potlačil ma smerom k najbližším dverám. "Máš túto triedu." povedal a pozrel sa na mňa. Podla jeho tváre som vedela že to myslí vážne ale ako to vedel? Nevadí. Otočila som sa ešte na pozdrav ale nikto už na chodbe nebol. Mykla som pleciami a zaklopala. Keď som vošla všetky oči padli na mňa. Až na Tris-ine oči. Tá sa nezaujato pozerala z okna. "Ach konečne. Kde si bola tak dlho?" opýtala sa ma triedna.
"Stratila som sa." ospravedlňujúco som pokrčila pleciami. "Aha," povedala pokojne učiteľka a skenovala očami uškrnutú triedu. Všetci sa bavili na môj účet! 'Super začiatok.' počula som svoje svedomie alebo mám povedať vnútorný hlas? Obidva prípady znejú hlúpo. "Takže toto je naša nová žiačka...." pozrela sa na mňa učiteľka. "Mellanie. Mellanie Grantová..." vzdychla som si. Zrazu sa úsmevy, úškleby zmenili na buď prekvapené alebo vystrašené tváre. Všetci sa pozreli na Tris ktorá ich zabíjala pohľadmi. Trieda stíchla a tak isto aj učiteľka. "Takže Mellanie sadni si napríklad... tu! K Alexovi." pohľad sa mi stretoľ s vystrašeným blonďáčikom. Nakráčala som k nemu a posadila sa. Keď zazvonilo som sa snažila nadviazať konverzáciu ale on iba rýchlo utiekol kým som niečo stihla povedať. Nahnevaná som zostala sedieť v lavici a zamračila sa na Tris ktorá prave konzumovala nejakú 'bio' tyčinku. Kvôli mojej milovanej sestre mám takúto reputáciu.
.
