My sexy Trainer (SK) [POZASTAVENÉ]

Prológ

Hrubo ma pritlačil k stene. Cítila som jeho teplý dych, z ktorého bol cítiť alkohol, na mojom krku. Snažila som sa vymaniť z jeho zovretia ale bol silnejší ako ja. Perami začal putovať po ľavej strane môjho krku. Krútila som s hlavou, aby som mu znemožnila prístup. Jeho stisk na mojich rukách zosilnel, čím ma ešte viac pritlačil ku stene , a mne vyhŕkli do očí slzy.

Jeho pery sa postupne prepracovali až k môjmu ušnému lalôčiku, kde mi niečo zašepkal. No, ja som mu nerozumela. V knihách, vždy opisovali, aké je romantické, keď sa ti niekto s perami otrie o lalôčik. Ja som to tak necítila, bolo to nepríjemné, každý jeho pohyb bol ako nože zabodávajúce sa do môjho tela. Bola som bezmocná. Jediné, čo som mohla, bola modliť sa. Modliť sa, nech už to skončí.

Jeho ruky sa pomaly posúvali k mojim bokom. Asi to malo pôsobiť romanticky, ale bol to presný opak, každý jeho pohyb ma pálil na mojej pokožke. Jeho pery sa prilepil na tie moje. Majetnícky a tvrdo. Nespolupracovala som. Vyslúžila som si silnú facku. Náraz jeho ruky ma zhodil na zem. Nedokázala som pohnúť jediným svalom v tele, nato sa postaviť.

Zohol sa ku mne. Pretočil si ma na chrbát a strhol mi šortky. „ Neboj sa, bude sa ti to páčiť." Teraz moje slzy tiekli ako vodopád.

Pocítila som strašnú bolesť, keď do mňa vnikol. Od bolesti som sa prehla v chrbáte. Bolelo to ako čert. Zatiaľ čo on vzdychal zrušením, ja som kričala , ale bolo mi jasné, že ma nikto nepočuje. Čím viac zrýchľoval, tým viac som cítila všetko, okrem slasti.

XXX

„Ciara!" Pocítila som ruku na svojom ramene. Potriasla som hlavou, aby som sa vrátila do reality. Hnedé oči mojej staršej sestry, Lindy na mňa starostlivo hľadeli. „Si v poriadku?"

Nevedela som, čo povedať. Tak som len prikývla na súhlas, že som. Ale nebola som si tým úplne istá. Úprimne, neviem ako sa cítim. Cítim čiastočnú úľavu, že už nie sme v L.A. . Ale tiež v sebe cítim prázdnotu. Je to ako keby vám niekto zobral časť samej seba. Je to ako diera vo vašom srdci, ktorá rastie, a rastie a vy ju nedokážete zastaviť. Je to ten pocit kedy viete, že už nikdy nebudete tou osobou, ktorou ste boli. Možno aj tou, ktorou ste vždy chceli byť.

„Už sme tu." Usmiala sa na nás mama zo sedadla spolujazdca. Zastavili sme rodinným domov normálnej veľkosti. Jednoduchá záhradka z pred domu bola lemovaná bielym plotom. Stavím sa s vami o päť euro, že záhradka , je aj na druhej strane domu.

Vnútrajšok domu bol jednoducho zariadený. Pri dverách nás privítal botník čiernej farby. Za ním bola prázdna chodba, ktorá sa rozdeľovala na schody a cestu do obývačky, lemovanú veľkým, čierny gaučom, niekoľkými kreslami a malým skleneným stolíkom. Niekoľko metrov za ním sa týčil drevený stolík, na ktorom bol obrovský televízor. Naľavo od obývačky bol barový stôl so stoličkami, ktorý oddeľoval kuchyňu od obývačky.

Vybehla som po schodoch, aby som si zabrala izbu. Boli tu štyri miestnosti. Hneď ako ste vyšli na druhé poschodie sa jedna spálňa objavila priamo pred vaším nosom. Napravo od nej bola kúpeľňa. Celá chodba sa rozdeľovala na dve strany. Na konci každej strany, boli jedny dvere.

Pretože som praváčka vybrala som si dvere napravo. Logické myslenie.

Bola to jednoduchá izba s bielymi stenami, jedným oknom, niekoľkými stenami a samozrejme posteľou. Urobila som otočku na päte a ešte raz sa rozhliadla po mojej novej izbe. Vidím, že to oživím niekoľkými obrazmi, a plagátmi.

Sadla som si na kraj postele. Rukami prešla po hladkej perine. Látka bola decentná, to som musela uznať. No, aj tak, niečo mi tu chýbalo. Prečo som taká zmätená? Chcela som vôbec aby sme sa odsťahovali? Áno, chcela. Tak prečo sa cítim zle? Prečo sa mi to zdá, ako nesprávne rozhodnutie?

Je to ako vojna rozumu a srdca. Srdce mi hovorí, že toto bolo správne rozhodnutie. Ako by som tam mohla vôbec existovať?

Mozog nesúhlasí. Hovorí mi, že toto je jedna veľká chyba. V L.A. a v starej škole som mala budúcnosť. Tu, nech je to kdekoľvek, ma nič nečaká.

Rozum proti srdcu, rozprávka, tak stará, ako sám čas.

Okríkla som hlasy v mojej hlave a ľahla si na podušku ružovej farby. Viem, že pokiaľ sa už nechcem cítiť stratená, zlomená, musím sa tomu postaviť.

Ďakujem terysek123 za úžasný cover. Prepáčte, že je kapitola taká nudná a krátka. Začiatky mi nikdy nešli. Sľubujem, že sa to rozbehne a pridám tam určite aj nejaký ten humor. :) Dúfam, ale že som nikoho nesklamala.