"Pripraviť sa, pozor!" zaznel výstrel a všetci okolo sa rozutekali. Súťažili malý, veľký, svalnatý, chudý. No na čele sa zatiaľ držal chlapec s drdolom na hlave a víťazným výrazom na tvári. Bol rýchli ako šíp. Ako inak. Veď trénoval už od malého veku. Celú jeho námahu venoval športu a každých pár týždňov ukazoval svoje nadanie pred tisíckami ľudí. Od cieľa ho delili len centimetre. A dobehol v ten správny čas. Hneď ako získal víťazný potlesk, dobehol za ním jeho najväčší súper.
**********************
HARRY
"Dobrý výkon Harry.!"
"Bol si skvelý!" všade počujem hlasy. Utieram si posledné kvapky potu ktoré mi na tvári ostali a pomaly sa dostávam ku školským sprchám. Zvlieknem zo seba všetko oblečenie a začnem sa oplachovať. Dnes to bolo náročné. Ale som prvý a tak to aj ostane. Premýšľam prečo vlastne beh tak milujem. Pretože sa cítim slobodný. Niektorý utekajú pred niečím, ale ja utekám za niečím. Zoberiem si uterák a utriem vodu zo svojho nahého tela. Zo svojej osobnej skrinky si vyberiem čisté oblečenie a hneď si ho na seba dám.
"Bol som skvelý. Ja viem." s pobavením na tvári hovorím siluete predo mnou.
"Nie. Prišiel som ti povedať že si bol totálne príšerný." zasmeje sa ír predo mnou a ja do neho jemne strčím.
"Ale no tak blondie. Chceš mi povedať že sa ti nepáčila moja riťka?" podpichnem ho. Rád s ním vtipkujem.
"Bolo by lepšie keby tam bol..."
"Kto?" vykríknem.
"Niekto oveľa viac sexy." Au. Budem sa robiť že ma to neranilo. Kto môže byť viac sexy ako ja? Harry Styles? Najväčšia celebrita na škole?
"Nini si vtipný." vyplazím mu jazyk a kráčam školskou chodbou. Keď som sem prišiel každému som sa zdravil. Bol som zdvorilí. Potom som začal chodiť s Edwardom, frajerom školy. Nebol to jeden z mojich najlepších vzťahov ale budiš. Naučil ma čo je to byť niekým.
S čiernym klobúkom na hlave upútavam pozornosť všetkých naokolo. Nevadí mi to. Naopak mi to vyhovuje.
"Blondie akú máme hodinu?" zastavím sa pri mojej skrinke a zadám kód.
"Biológiu. By the way pitváme žaby." vyberie zo svojej potrebné pomôcky a zatvorí ju.
"Chceš mi povedať že si mám pre istotu odmontovať záchod?"
"Stačil by sáčok." žmurkne na mňa a ja nahodím jeden z mojich pobavených výrazov.
*************
Som biely. Teda zelený. Nie. Neviem akú má moja pokožka práve farbu, ale som si istý že určite nezodpovedá takej aká by mala byť. Cítim že v žalúdku niečo nie je v poriadku a mňa znovu napne. Inštinktívne si pred seba dám sáčok a prisahám že teraz zo mňa raňajky aj obed pôjdu von.
"Pán Styles je vám nevoľno?" spýta sa ma náš profesor, ako keby na mne moju nevoľnosť nebolo poznať. Už len pohľad na neho so skalpelom v ruke ma privádza k hrôze. Jeho okuliare sú odporné. Určite nikdy nečítal nič o módnych trendoch. Pretože tieto dioptrie by určite vyhrali v súťaži o najhorší módny doplnok ever.
"Všetko je v poriadku." stále stíham všetko predýchavať. Aspoň moje pľúca vykonávajú svoju činnosť.
"Ahá Hazz," otočí sa na mňa Niall so žabou v ruke "pozri čo mám." Robí s ňou odporné veci. Naťahuje ju, ako keby bola nejaký sliz. Nie toto ja nedám. Okamžite sa rozbehnem k záchodom. Sú hrozne odporné ale viem že môj sáčok z desiaty by mi určite nestačil. Kľaknem si k jednému zo záchodov a vykonám to čo treba. Cestou naspäť si ešte opláchnem tvár a vyklokcem vodu v ústach. A samozrejme pozriem sa do zrkadla či mi náhodou neubudlo z krásy. Samozrejme že nie.
Kráčam chodbou a rozmýšľam nad ohováračkami ktoré sa medzi ľudmi rozšíria rýchlejšie ako stihnem odísť zo školy. Harrymu je zle len z jednej žabky. Kvak, kvak! Styles už si nejaký bledý.
Zrazu zbadám že parta ktorá má teraz pravdepodobne voľnú hodinu je zostavená v kruhu. Mám tích ľudí rád prečo sa nepozrieť koho sa tam chystajú masovo zmlátiť? Každým krokom bližšie som si menej istý. Asi som tam ísť nemal. Risk je zisk. Nie som už tak ďaleko ale dotyčného stále nespoznávam. Čakal som tam nejakého prváka. Alebo Steveho s ktorým majú stále problém. Miesto niekoho z nich je tam chutný malý chlapec s modrými očami a vystrašeným výrazom. Nechápem to. Nebráni sa. Keď s nimi niekto bojuje aspoň sa zo začiatku snaží. No on sa len nechá, ako keby mu bolo jedno že možno skončí veľmi zle.
"Chlapci no tak dosť. Chudákovi nedovolíte sa mu ani brániť." zapletiem sa do toho. Nemám rád nespravodlivé bitky.
"Okay. Tak udri do mňa." jeden z nich sa postaví pred neho a modroočko zatne ruku v päsť a snaží sa mu jednu vraziť. Netrafí sa.
"No tak skús to znovu." teraz pred neho pristúpi Malik, čo neznačí nič dobré. Keď nastúpi on, to si už rovno môže ísť kopať vlastný hrob. Chlapec s neznámym menom skúša znovu udrieť no neúspešne. Teraz jeho zasiahne silná rana do brucha. Počujem jeho tichý ston. Je mi ho ľúto.
"Malik vypadni!" skríknem. Úplne neúspešne. Čiernovlasý chalan len znovu udrie. Spravím pár krokov vpred. Moja ruky inštinktívne vystrelí vpred a ja tomu namyslenému sráčovi dám poriadnu ranu.
"Ešte raz ho udrieš tak ťa to bude bolieť oveľa viac." šepnem. Neviem čo to do mňa vošlo. Ešte nikdy som sa nikoho nezastal. Edward vždy hovoril, základ úspešnosti je v šikane pomôcť a nie ju vyriešiť. Lenže mne sa táto šikana vôbec nepáčila. Všetci radšej odišli. Vedia že začať vojnu so mnou je nebezpečné.
"A teraz môžeš ísť kam si mal namierené." podám mu jeho popadané učebnice ale on stále stojí.
"Robíš si zo mňa srandu však? Vieš kto som?" pozriem sa na neho vážnym výrazom. Tým čo vystraší všetkých, ale on bol úplne pokojný. Až sa mi to nepáčilo. Bol taký iný.
"Nemôžem." nahlas preglgol. Bolo z neho cítiť stres. Akoby mal tajomstvo a bál sa s ním ľuďom zverovať.
"Prečo?" čudoval som sa.
"Som slepý." ironicky sa zasmial. A vtedy mi všetko začalo dávať zmysel.
