Innocent Killers

She at least tried

*Quinn's POV*

Utrela som si zbraň aj nôž od krvi. Odpľula som červenú tekutinu čo sa mi hromadila v ústach na zem. Mala lahodnú železitú chuť.

Melanie sa nebude páčiť, aký bordel som narobila tentokrát ja. Nemôžem za to že tá tupá hora sa tak bránila.

Darell vošiel do izby a zapískal na čo som sa preniesla späť do tohto sveta. Nášho sveta, sveta zabijakov.

"Páni dievča, tebe by som sa vážne nechcel postaviť do cesty." zasmial sa a ja som po ňom hodila vražebný pohľad. Zamrzol na mieste a ja som sa zasmiala. "Už ma takto nedes." zasmial sa a chytil sa za srdce. Pravdepodobne to malo byť gesto toho že sa vystrašil.

Počuli sme vchodové dvere, "Som doma!" zakričal ženský hlas a my sme vedeli že sme v poriadných sračkách.

Počuli sme otvorenie pravdepodobne kuchynských dverí a následne na to žalostný krik. A bol tak vysoký až ma zaboleli uši a zatočila sa mi hlava. Ako veľmi som nemala rada ženský krik. Znel až príliš dramaticky.

Darell pretočil očami, "Oh, mama je doma." prehodil si sekeru z jednej ruky do druhej. Utrel si ju do postelného prádla, pretože z nej kvapkala ešte krv. Pravdepodobne Davidova, dvojča A.

"Ideme sa zahrať." zasmial sa a otvoril dvere.

"Mamí, ty si už doma?" zadunel hromovo Darell a zasmial sa.

Zasmiala som sa a nôž zastrčila do krytu, ktorý bol zabudovaný v opasku.

Rozhodla som sa zahrať si Darellovu hru. Vyšla som z izby a videla Darella stáť hrdo so sekerou v ruke.

"Mamí, už sme čakali," zasmiala som sa až tak že Darella striaslo, "treba variť večeru." pozrela som sa na ňu chladnokrvným pohľadom a ona sa rozbehla k dverám.

"Zas?" zafňukala som a Darell sa rozosmial dunivým smiechom.

"Zas utekáte!" zvrieskla som a Darell sa rozbehol za Panou domu, "Ale nikdy ďaleko nedobehnete." cítila som ako mi v žilách prúdi krv. Ako mi srdce začalo rýchlejšie biť. Adrenalín stúpal a dych sa zrýchľoval.

Vytiahla som pištoľ a strelila som ženu do nohy. Spadla na zem a ja som sa cítila ako predátor. Cítila som strach, bolesť a hlavne smrť. Pozrela som sa jej priamo do zaslzených očí a usmiala som sa od ucha k uchu. Žena sa triasla od strachu a mne to privádzalo až potešenie.

"Dobrý a dovi." Zasmiala som sa a jedna z mojich guliek jej prevŕtala hlavu. Ani tú pištoľ nebolo počuť ale vždy spravila svoju časť roboty. A to bezchybne a nepočuteľne.

Z obývacej izby vyletela Melanie. Nevyzerala nadšene. Vyzerala skôr vystrašene. Keď sa nad tým zamýšľam nikdy ma nevideli naozaj niekoho zabiť. Poväčšine videli už moju robotu spravenú. A nikdy nenamietali ako som ich zabila. Telo sa nehýbalo a telesné funkcie boli nulové tak im bolo jedno ako a čo sa stalo.

Prvý krát ma videli ako si to užívam a ako som zabila niekoho vlastnými rukami a to bezchybne. Je to až strašidelné keď sa na vás niekto pri tom pozerá.

Teraz som si uvedomila základnú vec, sme monštrá.

\\\\\\\\

*Darell's POV*

Sedeli sme už v osobnom triskáči a mierili sme si to do Talianska na ďalšiu zakázku. Stále som sa chcel ísť pozrieť do Milána. Tam sídlia jedny z najväčšich gangov sveta. Hlavy každého jedného, až na náš malý.

Melanie nestihla odpratať všetko tak sa o dom postarala inak. Podpálila ho a postarala sa o to aby to vyzeralo ako nehoda hlúpeho tlutoprdského dvojčaťa Dávida.

Kedže táto rodina kradla benzínové zásoby už celé roky a predávali ho načierno spolu s cocainom a marihuanov, tak dom zhorel ako papier.

Zásoby skrývali pod domom. A vyzeralo to dosť dobre keď dom celý vybuchol a zhorel ako malá tenká zápalka. Nakoniec im bola tá ich moc a peniaze úplne nahovno. Okradli sme ich a zabili. A nikto nás nevidel. Toto je práca profesionálov.

Pokradli sme nejaké peniaze a bankové účty sme vybielili. Máme výplatu takého prezidenta. Alebo skôr troch.

Quinn bola celú cestu ticho, len so slúchadlami v ušiach. Nikdy som ju naozaj nevidel niekoho streliť medzi oči.

Melanie ju obskakovala, pretože mala rozbité ústa a rozbitú hlavu. Asi 4 stehy na pravej ruke od toho hlúpeho dvojčaťa ale inak bola v poriadku. Nikdy jej nevadili žiadne zranenia. Na to, že bola dievča bola dosť tvrdá a zvládla veľa bolesti. Boli sme trénovaní na mučenie a tak ale Quinn stále zvládla najviac. Melanie ju čistila od jej krvy a aj od krvy Olivera a tej ženy.

Quinn sa zodvihla, jemne sa usmiala na Melanie a poďakovala jej. Pobrala sa do zadnej časti lietadla pravdepodobne sa prezliecť do čístého oblečenia.

My s Melanie sme sa prezliekli v dome a oblečenie sme nechali zhorieť spolu s domom.

Quinn sa vrátila v čistom oblečení a celá v čiernom. Nečakane. Sadla si do štvor sedadla k nám s Melanie a začala nám vysvetlovať ďlaší cieľ.

Vytiahla si notebook a 3 zložky. Každému jednému dala zložku člena, ktorého sme mali zabiť. Melanie dala kópiu domu a druhú podala mne do rúk. Mala vštko prepracované a teraz už len opravovala jemné detaily.

"D...d...dieťatko?" koktala Melanie, "Mám zabiť malé ročné decko Quinn?!" Quinn si vzdychla a pretrela si oči. Vedela že Melanie vykoná akúkoľvek úlohu. Nevdela zabiť len 2 veci. Malé nevinné deti a zvieratá, ktorých sa aj tak bála.

"Melanie," vzdychla "raz musíš zabiť aj malé decko. Pochop to. Sme nájomný vrahovia a ak nezabiješ každý jeden cieľ čo ti podám do rúk ako ti môžem veriť?" pozerala sa na ňu tým svojím pohľadom, ktorý vás presvedčí že má pravdu.

"Môžeš mi veriť." zašepkala Melanie. "Stále som moju časť roboty spravila dokonalo presne a nikdy som nezlyhala za 5 rokov čo sme v tomto biznize spolu." vzdychla a pretrela si oči.

Quinn si frustrovane pretrela ruky o seba. Robila to keď bola nervózna.

"Fajn nezabíjaj ho." pozrela sa na Melanie podráždene Quinn. "Zanesieš ho do detského domova a povieš že si ho našla na ulici ako stratené šťena alebo čo ja viem čo. Sme trénovaní klamári určite to zvládneš aj sama."

\\\\\\\

Plán je dokonalo pripravený. Do každého detailu. Do každej sekundy. Poznáme každý centimeter domu, aby naša práca bola tichá a nenápadná. Len mám malé obavy o to ako Melanie zabije to decko. Teda skôr o to či ho odnesie do decáku. My sami sme tam vyrastali. Ona to tam nemala nikdy rada.

Uvidíme ale mám veľké obavy.....

\\\\\\\\\\

Holla Amigos!!!!

je tu nová časť takže no....comprende? :D

nebite ma. Nestíhala som to kvôli škole a tak ale už je to v pohode.

Cecelia by som vedieť vašu odozvu na túto časť a tak clessik

:D no ja sa lúčim kedže to píšem ráno pred školou a myslím že moj triedny profesor ma už aj tak zabije že budem meškať takže pohodka :D

no majte sa

užite si Časť

a samozrejme votujte a commentujte či sa vám to páči alebo nie :)

LAVA YA!