Be my Robin [pozastavené]

2.

Niall

Pomaly som rozlepil oči a trošku zmetene pohľadom preskúmal izbu. Posledné, čo si zo včerajšieho večera pamätám je, ako sme v novej obývačke pozerali film a jedli vážne dobrú pizzu. Hm, asi som zaspal.

Pousmial som sa a zistil, že teleportácia stále funguje. Pretrel som si očká a zažmúril do okna. Nebol som si istý, koľko je hodín, ale vonku už bolo pekne slnečno.

Vážne potrebujem tie závesy.

Zoskočil som z môjho letiska a šiel preskúmať, kto každý je už hore. Rýchlo som preskákal schody. Poznámka: ráno mám trošku veľa energie. Zamieril som si to do kuchyne. Pri kuchynskej linke stála mama, otočená chrbtom ku mne. Myslím, že niečo krájala. Potichu som k nej vykročil. Dúfam, že ma nebude počuť.

„Dobré ráno, Niall!" ale nie, ako vedela, že som to ja?

„Mamí, veď som bol potichu," otočila sa a ja som jej skočil na ruky.

„Niall, vždy poznám, keď prídeš do izby. Si slniečko, ktoré rozžiari celú miestnosť do ktorej vojde. A len ty jediný voniaš v dome ako detský zásyp," zachichotal som sa, keď sa so mnou zatočila a nosom ma pošteklila na krku.

„Čo, keby si šiel zobudiť Grega? O necelú hodinku máme byť u Paynovcov," usmiala sa na mňa a brnkla mi do nosa.

„A nebude mu to vadiť?" šibalsky som na ňu zamrkal a už sa pýtal na zem. Nestihla odpovedať, pretože už som bol na pol ceste hore.

Potichu som otvoril dvere do Gregovej izby. Ešte spal, tak som sa rozhodol pre tú drastickejšiu metódu. Rozbehol som sa a skočil naňho.

„Greg, Greg, vstávaj," začal som kričať a ťahal mu perinu z tela.

„Niall, čo tu robíš? Nechaj ma spať," otočil sa na brucho a robil, že tu nie som. Ja som si mu sadol na chrbát a začal ho po ňom škrabať.

„Mamička povedala, že máš vstávať, pretože o hodinu ideme na ten obed k susedom."

„Hmm, jasné. O chvíľu som dole," z polospánku sa usmial a zhodil ma na zem. Nepekne som sa naňho pozrel a šiel znova do kuchyne.

Third person

Krátko po dvanástej hodine už celá írska rodinka stála pred dverami susedného domu. Žena robila posledné úpravy oblečenia a vláskov svojim synom, najmä neposednému Niallovi. Muž držal v ruke kvalitné červené víno a taktiež si opravoval pohodlnú košeľu.

„Mami, mami, môžem už zazvoniť?" najmladší chlapec nedočkavo poskakoval a pohľadom hypnotizoval zvonček.

„Ak dočiahneš..." Niall sa snažil, veľmi sa snažil, skákal, ale nedočiahol. Otočil sa teda na svojho brata.

„Greg, dvihni ma," pretiahol jeho meno a šiel bližšie k nemu. Greg ho teda zdvihol a blonďáčik stlačil gombík. Pár sekúnd sa domom ozývala typická melódia, potom tiché kroky a následne sa otvorili dvere.

Spoza nich vykukla malá, milo vyzerajúca blondínka. Nemohla mať viac, ako ich starší syn, Greg.

„Vy musíte byť Horanovci?" keď celá rodinka prikývla, dievča ich pustilo dnu. „Mami, ocko, prišli susedia," blondínka niekam odbehla, ale už sa k ním rútila žena, nižšieho vzrastu s vlasmi poniže ramien. Na tvári jej žiaril priateľský úsmev.

„Á, Maura, Bobby, rada vás vidím," so ženou sa vrúcne objali a muž jej venoval bozk na obe tváre.

Pani Horanova začala s predstavovaním zvyšku svojej rodiny. „Toto je náš starší syn, Greg," jemne syna pohladila po chrbte, „a toto je Niall, naše slniečko," postrapatila mu zlaté vlásky a tlakom na jeho ramene naznačila, aby sa predstavil sám.