Dream.

Nová životná kapitula.

Pfuuu...otec v base, ja mám už 17 , dnes začínajú letné prázdniny. Tak veľmi sa teším. Inak aby ste vedeli teraz bývam u babičky teraz je ona moja mama. Je skvelá! Ale väčšinou aj tak spavam u Kayla. Áno , stále sme najlepší kamaráti. Som taká šťastná že ho mám. Zatiaľ sa nedokážem zmieriť s tým že otec je vrah mojej maminy a že mamina je už skoro rok mŕtva. Veľmi mi chýba. Otca nechcem uz nikdy vidieť za to čo urobil. Moja mama bola moja opora, najlepšia kamarátka ,hovorila som jej absolútne všetko. Ona stála pri mne vždy. Vážte si mamu. Pretože anjeli nemôžu byt všade tak nám poslali našich rodičov. Momentálne som dopísala denník a chystám sa posledný deň školy! Konečne! Ale nechcem si predstaviť že za rok maturujem. Ó bože. No nič nejdem si tým kaziť prázdniny. Obliekla som si čierne šaty , rozpustila si vlasy, a nie, stále na mňa neprišla chuť malovať sa. Ako je v mojom zvyku že meškávam na autobus tak to bolo aj dnes. Veď prečo by som mala byť práve dnes výnimka? No tak som nastúpila a doviezla sa do školy. Skôr ako som išla ku sebe do triedy išla som ešte za Kaylom.
"Ahoj Kayle. No čo ako posledný deň na strednej?" opýtala som sa.
"Princezná, strašne mi to tu bude chýbať a hlavne ty a tvoje otravovanie." povedal a začal sa smiať.
Buchla som ho do pleca. A smiali sme sa spolu.
"No srdiečko musím isť , mimochodom , vyzeráš nádherne." vtisol mi bozk na líce a odišiel.
Išla som do triedy, pani učitelka nám rozdala vysvedčenia a konečne začali prázdniny! Všetci sme sa rozbehli von zo školy kde ma zastavil nejaký štvrták. Myslím že to bol Kaylov kamarát.
"Aahoj Mell, zajtra ťa chceme vidieť na stanovačke." povedal veselo.
"Čože? Kde ? Čo ? " pýtala som sa milión otázok.
"Večer ti napíšem okej bejb?" dal akýsi divný prízvuk.

Neskutočne ma hnevá keď ma tak niekto oslovuje. Je mi zle z toho. Odišla som domov. Teda ku babči. Kayle mi zavolal že mám ku nemu prísť hneď. Tak som sa prezliekla a bežala za ním.
Zazvonila som mu a otvoril. Išli sme ku nemu do izby. Lahol si a ja som si sadla k nemu.

"Mell, môžem ti niečo povedať?" spýtal sa.
"Vieš že ty môžeš hocičo! Teda okrem oslovovania ktoré nenávidím." uškrnula som sa.
"Takže bejb..ale nie"zasmial sa a pritlačil si ma k sebe.
"Mám taký problém, páči sa mi jedno dievča, je to strašne dokonalé dievča s tým najlepším srdcom. Ako mám na ňu zapôsobiť. Poznám sa s ňou od mala." vylieval mi svoje srdiečko.

Ja som bola strašne v ten moment zarazená a smutná. Zranilo ma to. Lebo som Kayla ľúbila. Ale tvárila som sa že som šťastná.

"Kayle ja neviem , pozvi ju von alebo do kina. To je už na tebe. A teraz ma pusť a ja idem." povedala som s náznakom urazenosti.

"Kam ideš? Nechoď. Prosím." prosil ma a držal za ruku.
Ja som mu vytrhla ruku a išla preč.
"Ahoj Kayle."
"Meeeeell." kričal ale ja som zabuchla dvere.
Bežala som do nášho starého domu. Vypla som si mobil. A lahla na záhrade do trávičky ktorá bola vyhriata zo slnka. Premýšlala som nad tým všetkým. Ako som si mohla myslieť že niečo cítit ku mne. Je to najkrajší chalan v meste a najrozumnejší ktorému nejde len o to jedno. Veľmi sa čudujem že nemal dievča a s nikým nespal. Ale to ma na ňom práve baví, že nieje ako všetci chalani. Som obyčajná a on anjel , povahovo a aj výzorovo.

Zobudila som sa asi o 2 hodiny na to že mi je už zima. Veď viete že mne je zima stále. Celý život studené ruky a to aj v lete.
Bolo asi 6 hodín večer. Zapla som si mobil a kráčala k babke.
16 zmeškaných hovorov, 4 správy. Kayle.
Otvorila som správu pri ktorej som sa rozplakala. Hneď som Kaylovi zavolala.
Zvihol a...

O bože. V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za to že som dlho nepísala ale potrebovala som pauzu. Dúfam že sa vám príbeh páči a budete pokračovať v čítani a dúfam že ste na mňa nezabudli. Taktiež vám ďakujem za 1,8+K prečítani. Ste najlepší. Dúfam že sa polepším. Dajte mi do komentu vedieť či mám pokračovať v písaní. Ďakujem vám my feferky.

------------------