Dream.

Stanovačka.

"Mell si normalná? Kde doprdele si? Vieš ako som sa o teba bál? Len tak zrazu odídeš. Už to nerob prosím ťa. Si v poriadku? Inak..Musíme sa stretnuť Mell. Musím ti povedať niečo veľmi dôležité čo už nedokážem v sebe udržať. Tajím to už poriadne dlhú dobu ale už to nejde." povedal v telefóne a ja som cítila jeho vystrašený hlas.

"Kayle klud. Som v poriadku. Nechaj to tak. Mal by si sa zaoberať tým dievčaťom a nie mnou. Čo potrebuješ?" odpovedala som mu.

"Bál som sa o teba. To ti nemôžem len tak zavolať ? Ideš na tú stanovačku dúfam. Prídem pre teba a pôjdeme tam spolu. Musím končiť. Zasa otec. Veď vieš." povedal veľmi rýchlo a hneď zrušil.

Jeho otec. V skratke. Je veľmi zlý, správa sa k nemu hrozne. Kayle má 18, ochvílku 19 a otec sa k nemu správa ako ku 10 ročnému. Všetko zakazuje a prikazuje. Dokonca ma Kayle pozval k ním ale jeho otec ma vyhal lebo povedal že tu nechce žiadne šťandy v dome. Od vtedy sa ich domu vyhýbam. Kayle kvôli otcovi spáva väčšinu času u nás.

Prišla som domov. Celá unavená som pozdravila babičku tá mi dala pusu na čelo. Náš vzťah sa celkom zlepšil a som veľmi šťastko z toho.
Išla som sa pozrieť do chladničky či tam niečo nájdem. Nič. Zase hladná. Ach. Všetci mi hovoria že vyzerám ako anorektička. Ale mne sa to vôbec nezdá. Mám len zdravotné problémy a  kvôli ním nemôžem pribrať. Nič zaujímavé. Zobrala som všetko ovocie čo som našla a spravila si šalát. Išla som do kúpelne zobrala si sviečky zapálila ich po celej kúpelni, napustila si horúcu vodu, dala lupene ruží. Vyzliekla som sa do naha a pomaly vliezla do vane. Čo je lepšie. No podla mňa nič. Už len muž. Kayle. Ježiš Mell čo si normálna na čo myslíš. Kayla nikdy mať nebudeš. Vynorila som sa zo svojích myšlienok a zobrala si šalát. Ležala som užívala si horúcu vodu na po celom tele. Ako mi dopadajú kvapôčky vody na vlasy a moju nahú pokožku. Vypustila som vodu, vyšla z vane zobrala si pyžamo. Obliekla som si ho teda v podstate to pyžamo ani nie je. Je to spodné prádlo. Dala som si ešte župan. Umyla si zuby. A zastavila ma babička.
"Mell , nie si hladná? Nič nepapáš! Nechceme anorektičku. Veď chlapcom sa páčia také majú za čo chytiť." smiala sa.
Nečakala som že mi práve toto povie babča. Smiali sme sa obe.
"Babinka moja, už som jedla naozaj nechcem. A nie som žiadna anorektička! Idem si lahnúť. Dobrú." objala som ju a ona mi objatie opätovala.

Vyšla som hore po schodoch na poschodie kde som mala konečne izbu takú akú som vždy chcela. Biely nábytok , biele steny , moje kresby po stenách ,veľa kvetov, fotky mojich 'memories'. V celku to bola veľmi pekná izba. Najlepšie na tej izbe je obrovská postel o ktorú sa s nikým nedelím. Iba s Kaylom ale len keď je tu.

Ráno som sa prebudila na slnečne lúče ktoré mi svietili do izby. Taký krásny pocit keď sa ráno zobudím a pomyslím na to že konečne začali prázdniny! Našla som si správu od Kayla že pre mňa príde o 17:00. Celkom sa tam teším ale bojím sa.
Na messengeri mi pípali správy jedna za druhou o stanovačke atď. Dala som len videné.

Išla som do obchodu si kúpiť nejaké veci na tú stanovačku, ovocie, deku a ďalšie drobnosti. Prišla som domov nejak o 15:40 vybalila som nákup. Nakrabičovala si šaláty ktoré tam budem jesť. Because nejem mäso. Neznášam to. Prečo by mali trpieť tie zvieratká. Viem, teraz si pomyslíte že tie zvieratá sú na to. Ale povedzme si narovinu. Zvládli by ste to bez toho mäsa. Bolo by vám aj lepšie.

Ani son sa nenazdala a bolo 16:23 rýchlo som vybehla do izby pobalila sa. Všetko potrebné. Išla som do zrkadla pozrela sa na seba a bola som celkom prekvapená. Prečesala som si vlasy, obliekla si kraťasky, biele tielko a Kaylovu košelu. Zazvonil Kayle. Otvorila som dvere a iba ho pozdravila.
"Ahoj babička. Ďakujem za všetko. Dávam si tu pozor na seba. " dala som jej pusu.
"Ahoj malinká, ty si dávaj hlavne pozor! Kayle zverujem ti ju tak dávaj mi na ňu pozor!" ešte ma objala a odišli sme.

Kayle mal pri sebe longboard tak sme prišli skôr. Cestou sme sa moc nerozprávali. Pred lesom sme sa zastavili a kráčali ďalej. Chytil ma za ruku. Cítila som sa zaujímavo. Bolo to divné pretože vždy ma tak chytil ale to bolo také iné. A toto. Strašne zvláštne. Čakala som že začne debatu ale nejako sa k tomu nemal. Neviem načo sa chcel teda stretávať. Prišli sme na určené miesto. Bolo tu veľmi veľa ľudí zo školy. Myslím si že keby sa nepoznám s kapitánom basketbalového tímu tak tu nie som. Všetci sme sa zvítali a objímali. A začalo to čoho som sa bála. Alkohol. Kayle nepil , nefajčil ani nehúlil. Bol slušný a správal sa ku dievčaťu krásne. Práve preto ma teraz prekvapilo jeho chovanie. Pil. Najskôr jeden pohárik a potom sa to len zvyšovalo. Išla som na lúku, kde zachvílku ku mne prišiel.

"Mell ty si tak krásna, ľúbim ťa veľmi. Vyspi sa už so mnou." v tom momente som mu dala jemnú facku a išla preč. Bolelo to. Viem že je opitý ale nemal  hovoriť takéto veci. Slzám som nechala volný priebeh. Išla som za ľuďmi. Rozprávali sme sa a zoznamovali. Asi viac ako by bolo vhodné. Potom sa rozhodovalo kto s kým bude v stane. Ja som skončila s nejakým Mikeom a Teddym. Milí a pekní chlapci, vážne. Stručný opis. Hnedé vlasy dopadajúce do očí, biele krásne zuby, výrazne lícne kosti, ružovkasté (?) pery. Išla som  sa prezliecť do stanu a prikázala im aby ma strážili a nepozerali sa.

"Mike, okamžite sa otoč!" pritom som si držala prsia. Ak vôbec nejaké mám. 
"A musím?" tie jeho psie oči.
"Áno! Okamžite" smiala som sa.
Bola ešte dlhá diskotéka do 4-5 rána a stále som nevedela kde je Kayle. Neriešim. Ale trápilo ma to.
Išla som do stanu kde už chalani spali. Lahla som si medzi nich. Zaspala som.
Zobudila som sa na to že ma niekto obchytkáva. Bol to Teddy, robil to zo spánku. Išla som sa nadýchať čerstvého vzduchu. Obzriem sa a v jednom stane svietli malé svetielko a idú odtial zvuky. Idem tam otvorím stan a tam vidím to čo som nikdy vidieť nechcela. Bol tam.

Enjoy.