Vtedy na ľade...

Naspäť k životu

*Katka*

Prebrala sa a poobzerala sa. Ležala v chodbe na zaschnutej krvi. Spočiatku sa zľakla ale neskôr jej došlo čo sa stalo. Pozviechala sa a pozrela sa na hodiny. Osem. Prešla do kúpelne. Zmyla si zaschnutú krv z ruky a slzy z tváre. Učesala sa a umyla zuby. Urobila si raňajky a sadla si na pohovku. Televízor išiel a niekto zaklopal na dvere. Katke sa zrýchlil tep. Pomaly prišla pri dvere, otvorila a nazrela von. Ustúpila a vošla dnu Simona.

"Ahoj. Neuveríš akú som mala noc." začala a išla do obývačky. Cestou hodila fialové opätky na zem.

"To mi hovor." súhlasila a zavrela dvere. Prisadla si k nej na sedačku.

"Čo sa stalo?" opýtala sa Katka

"Bola som sa zabaviť a neuhádneš koho som stretla." odfrkla a začala sa hrať s vlasami.

"Asi nie. Tak koho?" vyzvedala

"Pamätáš sa čo sa stalo pred dvoma rokmi?" začala premýšlať

"No nie. Paťo?" čudovala sa a Simona prikývla

"A o čom ste sa bavili?"

"O tom čo sa stalo. A najnovšie ma obvinil že môžem za to všetko." sklonila hlavu

"Ach. Prečo si sa ty musela zaľúbiť práve do hokejistu?"

"Neviem. Ja mám asi zlý vkus."...

~Alex~

Už mu začal aj chýbať ten hlas ktorý sa stále ospravedlňoval. Ani nevedel začo. Ale dokázal zachytiť zvuky z okolia. Čoskoro sa mal prebudiť...

*Katka*

Upratala si po sebe a balila veci na tréning. Po rokoch si ide znova zakorčuľovať. Chcela ukázať že na to má. Zabalila si korčule a počula klopanie. Odstúpila od tašky a prešla ku dverám.

"Ahoj, Paťo." pozdravila a otvorila úplne

"Ahoj, Katka. Je tu Simona?" naklonil hlavu

"Chceš jej zase zničiť život?" osopila sa na neho

"Nechaj to tak, už sme si tým prešli. Tak je tu?" tiahlo z neho a preto si Katka trochu ustúpila

"Nie je tu. Odišla."

"Kam?"

"Do nemocnice za Alexandrom Martinovičom."

"Čo? Načo?"

"Mal nehodu. Prečo?" chytil sa za čelo

"Je to môj spoluhráč a kamarát."

"To vážne? Tak to ma mrzí." hlavu sklonil hlavu a oprel ju o zárubňu. Zovrel päsť a vrazil ňou do steny. Zatajila mu že to ona môže za tú nehodu. Odstúpil a vydal sa preč. Katka si smutne povzdychla.

"Ahoj Katka." odzdravil a ona mu to chcela vrátiť ale nemohla pretože už zmizol za rohom. Zavrela dvere. Oprela sa a chcela si prečistiť hlavu. Ale najskôr pôjde do nemocnice...

~Alex~

Je toto jeho koniec? Možno ani nie.
Počul kroky v miestnosti. Povzdych a pauzu.

"Úplne som zabudla na teba. Paťov najlepší kamarát vlastne už od detstva. Ako som zabúdala na neho celé tie dva roky, tak som postupne zabudla na všetkých čo boli pri ňom. Ach, ani nevieš ako ma zranil Alex. Tak som si myslela že budem s ním navždy a on toto urobí. Ale čo môžem čakať od úspešného hokejistu? Prepáč, to nebola urážka." sklonila hlavu a pomaly sa rozplakala. Nepočula zvuk dverí ktoré sa práve otvorili.