„Pššt... Neplač... Vždy tu s tebou budem Harry. Budem navždy tu. V tvojom srdci" priložil ruku na miesto kde mám srdce a usmieval sa na mňa. Nechápem ako sa mohol v takejto situácii usmievať. Preboha veď umiera! Viem že je pripravený ísť na druhý svet... ale ja na to rozhodne pripravený ešte nie som. Mali sme toľko toho spolu naplánované. Svadbu, medové týždne v L.A., spoločný dom, adopciu detí a mnoho ďalších vecí... No všetko sa to zvrtlo. Jedného dňa som si všimol som na mojom miláčikovi že mu nie je moc dobre. Myslel som si že len niečo pochytil z vonku, tak som mu šiel po nejaké tabletky a staral sa oňho. Lenže keď sa to zhoršilo, tak sme sa rozhodli že zájdeme radšej k lekárovi ale to čo nám vtedy povedal mi navždy ostane v pamäti.
*Flashback*
„Pán Malik z vyšetrení sme zistili že mate nádor na srdci." Oznámil nám doktor a položil pred nás nejaké papiere. „Bohužiaľ vám musím povedať že je to nádor 3 stupňa a ten je neoperovateľný."
„Čože?! Ako to myslíte že neoperovateľný?!" postavil sa Zayn. Vedel som že sa bál o svoje zdravie. Bol háklivý keď ho čo len zabolelo brucho.
„Je mi ľúto že vám to musím oznámiť pán Malik ale máte rakovinu" odpovedal doktor a Zayn si totálne šokovaný naspäť sadol. „Nechám vás chvíľu osamote. Prosím podpíšte tieto papiere" položil nejaké papiere na stôl a odišiel.
„Zee..." položil som mu ruku na rameno. Otočil sa na mňa- Videl som mu slzy v očiach. Okamžite sa mi hodil okolo krku a rozplakal sa. Snažil som sa nerozplakať. Chcel som byť preňho oporou. Hlavne v takejto situácii. No nevedel som čo bude ďalej a bál som sa že o Zayna prídem....
*End of flashback*
Ucítil som teplú slzu ktorá si našla cestu von z môjho oka a stiekla mi po líci. Nechcem aby mi takto skoro odišiel. Prečo nám to osud takto nadelil? Spravil som v živote niečo zlé? Len som si povzdychol.
„Milujem ťa Harry" položil svoju ruku na moje líce. Chytil som jeho ruku na mojom líci a zatvoril oči. V hlave sa mi vynorilo nespočetne veľa spomienok. Naše prvé stretnutie, prvé rande, prvý bozk, prvá dovolenka, prvý sex, prvá prekážka... Nechcem ho tam pustiť. Chcem aby ostal tu so mnou na zemi a aby sme si mohli adoptovať veľa detí.
„Aj ja ťa milujem Zee." Otvoril som oči a pozrel mu do jeho čokoládových kukadiel pri ktorých som sa vždy ráno budil. Pričom sa budem budiť teraz? Čo budem ráno počúvať ak nie jeho dokonalý smiech? Nad čím sa budem rozplývať ak nie nad jeho sladkým úsmevom? Bože prečo mi ho tam berieš?
„Vždy tu budem s tebou Harry" usmial sa. Pozeral som sa na to ako zatvára oči a po chvíli som počul len zvislí zvuk prístroja. Sklopil som hlavu a nechal slzám voľný priebeh.
Teraz je už určite na lepšom mieste...
