Jazva krásy || The Scar of Beauty

• 7. Kapitola • O novej Lily, možnostiach ale aj zúfalosti.

"Will? Meno alebo slovo?" spýtala sa Lily skúmajúc bok svojej kamarátky. Videla, že každé písmenko bolo iného písma ale nevedela si to spojiť dokopy. Iba I a prvé L bolo rovnakým písmom.

"Fajn, máme ešte trocha času. Ani neviem čo ma to napadlo, ale proste... na toto treba spomienku. Význam will poznáš, ale znamená to oveľa viac, než si myslíš. Will.... vždy budem pri tebe stáť. Záchrana života predsalen je o niečo lepšia ako podpora peniazmi... A teraz k jednotlivým písmenkám. W, ako world, svet... Svet, ktorý spolu precestujeme a jeho časť sme už precestovali, preto je jedna časť o niečo hrubšia, mala pôsobiť tmavšie. Tú druhú si zvýrazním až prejdem aj druhú časť sveta.... I a L sú rovnaké, pretože tie písmená máme v menách rovnaké. Ešteže si Lilien a voláme ťa Lily, pretože mať Wilyl? To radšej nie. A posledné L? Lust/túžba, Love/láska... oboje. Milujem a túžim cestovať. Spoznávať ostatné krajiny, ľudí... Viac ti poviem v lietadle, toto bolo stručne." pousmiala sa a vstala z postele, čím ukončila svoj monológ a šli von z hotelu a ešte sa rozlúčili so všetkými známymi i neznámymi, ktorí im popriali šťastie na ceste a dali im pár vecí do lietadla ale i ako svačinu a suvenír. "Milí ľudia." skonštatovali obe naraz čakajúc na taxík.

Emily si všimla, ako Lily celý let tŕpla. "už sme vonku... Vzlet aj dolet sme prežili... Vieš, že vtedy je najväčšia šanca na nehody-"

"Ticho! AK mám ešte niekedy vliezť do obrieho železného vtáka, tak mi o tom radšej nič nehovor..." namietla Lily a rozhliadli sa po letisku. Pokiaľ nemuseli núdzovo pristávať vo Viedni, šli len s tím, čo mali ale tam Emily zaobstarala kufor a oblečenie pre obe, tak museli na neho počkať. "Aha! Prví taliani!" zvolala Lily nadšene a zvodne sa na nich usmiala. Predsalen, Taliansko bolo pre ňu vytúženou a ešte nepoznanou krajinou. Rovnako ako miestny obyvatelia... a Lily nemala veľmi v láske veci, ktoré nepoznala a tak nikdy dlho neotáľala a už ich skúmala.

"Ech, Lil?"

"Áno?"

Emily netušila či jej to má povedať priamo a tak len jemne prešla prstom po svojej tvári a znázornila rezanie. Lily okamžite pochopila a upustila kufor. "AU! To... si nemusela." vyšlo z Emily a dvihli spoločne kufor.

Dni prechádzali ako voda a dievčatám pomaly dochádzali peniaze, aj keď Emily nechala pre Lily dosť veľkú čiastku predtým než odišla na druhý koniec Talianska. Lily si to všetko uvedomovala, hlavne po tom, čo sa vracala domov z polície, kde si bola dať spraviť nové doklady. Lola Miller, blond vlasy, národnosť talianská. Zvláštne, čo všetko sa dá vybaviť za peniaze, napadlo jej ako otvárala dvere kaviarne, kde ju upútal nápis: Hľadáme výpomoc.

Na ďalší deň sa Lily tešila. Bol to jej prvý deň v práci a bola na to veľmi zvedavá. Niežeby ešte nepracovala, to nie, ale nie samostatne a mimo rodinných kruhov, takže keby mala problémy, nemal by ju kto z toho vysekať....

"Ty si tá, ktorú mám zaúčať?" spýtal sa chlap, ktorý mal menovku Aaron a pozrel na Lily. Hľadel na jej tvár, ale ona sa okamžite pozrela inam.

"Áno. Začneme?" začala narovinu a hrnula sa do práce. Aby boli obaja zamestnaný tým, čo robia a všímali si to a nie jej tvár. Malo to účinok, napadlo Lily ale nejako extra to neriešila ďalej.

"Tak fajn. Ešte som nikoho takého nadšeného z práce baristy nevidel ale fajn. Volám sa Aaron ale myslím, že moja vizitka hovorí sama za seba. Aj ty zajtra dostaneš svoju vlastnú, takže... Aké meno?"

"Li- Lola... Ale hovoria mi niekedy aj El, tak neviem, či by sa brala aj prezývka." radšej sa zakecala a sledovala stroj.

"Takže Lily."

"LOLA!" opravila ho podráždene a potom sa azčala smiať. "Prepáč, ale ľudia si už toľkorazy pomýlili moje meno... na čo slúži táto páčka?"

"Pozor! Ešte ju nepúšťaj... Tak asi začneme úplne na začiatku. Tuto pri okienku sa objednáva ale to väčšinou zapisuje jeden človek alebo ak ste dvaja, tak beriete objednávky rovno. Tu sa robia studené nápoje, tu horúce, aby ste si nezavadzali. Základom je espresso, pomelieš kávu a potom ju utlačíš a dáš sem, zatiahneš za páčku a následne, ieď je voda o niečo bledšia servíruješ. Jeden biely, jeden trstinový cukor, pohár minerálky." hovoril a ukazoval postup zatiaľ čo veci vysvetľoval. Lily sa toho desila a chytalo ju zúfalstvo. Keby mala spraviť niečo iné, určite by to pokazila. Aaron si všimol jej výrazu a len sa milo usmial. "Kam sa podel ten tvoj veselý úsmev?" spýtal sa jej keď jej podával kávu.

Už sa chcela opýtať aký úsmev, ale napadlo jej to. Ľudia jej to hltali, takže zbohom Lily, vitaj Lola!

by the way: od tiaľto je to niečo naviac, ale súvisí to s dejom viac než si myslíte