Daugher of devil

Kapitola 7 - Útek - Časť 2

Len sme sedeli vedľa seba a nič nevraveli. Išli sme po poľnej ceste a už začínalo svitať. Začala mi byť celkom zima a tak som si cez seba prehodila deku.

"Chceš tiež?" spýtala som sa práve šoférujúcej Monicy. Iba odkývla hlavou. 

"Mali by sme ísť na nejakú pumpu. Som celkom hladná." povedala som tichým hlasom a otočila sa smerom k oknu.

"Mhm.." odpovedala a vyzerala ako keby na mňa bola nahnevaná.

Neriešila som. Iba som sa otočila k oknu a sledovala oblaky. Bolo chladne a obloha bola zatiahnutá. Začali padať prvé kvapky dažďa. Milovala som dážď. Vždy keď pršalo to bolo ako keby moja myseľ vypla. Proste sledovať kvapky ako dopadajú na okno a pri tom relaxovať. Pomaly som pri tom zaspávala keď v tom cítim ako auto zastalo.

"Kde to sme?" spýtala som sa unavene ešte so zatvorenými očami.

"Proste poď" povedala pri tom ako vystupovala z auta.

Rozlepila som oči a uvidela pochybnú benzínku v strede ničoho. Odokryla som sa a deku nechala na sedadle. Vystúpila som z auta a zamierila k benzínke. Otvorila som dvere a zazrela predavačku ako pozerá do časopisu, zatiaľ čo Monica vyberala pitie.

"Prosím vás máte tu záchody?" spýtala som sa pri pokladni. Predavačka mi nevenovala veľa pozornosti, iba ukázala za mňa a podala mi kľúč.

Kývla som hlavou na Monicu aby išla so mnou. Vošli sme dovnútra miestnosti kde boli dvoje dvere.

"Ty si na mňa nahnevaná?" spýtala som sa tichým hlasom.

"Nie." odpovedala veľmi krátko.

"Môžeš mi to povedať." pokračovala som v konverzácií.

"Vieš. Mám pocit že toto všetko je kvôli mne. Ja som chcela ísť von. Vedela si že sa niečo stane, ale ja som ťa nepočúvala.." začala rozprávať výrazným hlasom.

"Nieje to kvôli tebe. Potrebovali sme to obe." odpovedala som opäť potichu.

"Prestaň ma obhajovať! Nikdy by si nemusela opustiť svoj dom keby nieje mňa!" začala kričať a pritom sa približovala.

"Nikto ťa tu neobhajuje! Vravím pravdu." stupňovala som pomaly hlas.

"Myslíš že vravíš pravdu?! Uvedom si že to ja som to spôsobila! Len si to uvedom!" zakričala naspäť a stála oproti mne.

Pobozkala som ju. Začali sme sa divoko bozkávať a ona mi dala dole tričko. Rukou som zašla pod jej tričko a chytila ju okolo pása. Ruku som po pár sekundách presunula dopredu a
zašla jej pod legíny. Začala som jej ju masírovať a po chvíli som vnikla dovnútra. Netrvalo dlho k jej vyvrcholeniu. Kto by povedal že väčšinu hádok vyrieši akurát toto. Tričko odhodené na zemi som si znova obliekla a spolu s ňou odišla.

Zobrali sme si dve bagety, vodu a išli k pokladni. Išli sme platiť a v tom sa na nás predavačka zadívala.

"Preboha to ste vy! To vy ste vyvraždili ten hotel!" začala kričať. Neveriacky sme sa pozerali najskôr na ňu, potom jedna na druhú.

"Ticho buď!" zvreskla Monica a namierila na ňu zbraňou. Nevedela som že nejakú má. Predavačka zdvihla ruky nad hlavu. Držala tak pár sekúnd a potom sa snažila rýchlo siahnuť po mobile. Potom bolo počuť už len výstrel. Trafila sa priamo do hlavy.

"Mali by sme vypadnúť." povedala s mŕtvolným výrazom v tvári.

Odišli sme rýchlo do auta. Monica naštartovala a ja som pokojne začala jesť svoju bagetu. Pár krát som si zahryzla a odložila som ju na zadné sedačky. Nemala som chuť do jedla. Tichá a nudná cesta pokračovala. Ešte som si pár krát odpila z minerálky, ktorú sme kúpili a opäť som zaspala.