Ida Florensová

Untitled Part 3

Prešlo ma to, keď som doma zistila koľko máme veľa úloh. Na obed som zabudla ale ako hladnej mi to veľmi nepálilo. Tak som si dala aspoň dobrú zeleninovú polievku.Myslím že z tejto polievky sa nepriberá. Vyšla som naspäť hore do svojej malej, útulnej izby a začala som sa znovu učiť. „Fú konečne!"víťazoslávne som zakričala keď som zavrela poslednú knihu. Pripravila som si knihy na zajtrajší deň a pustila som si vodu v sprche, aby sa mi trošku nahriala. Vyzliekla som sa a pozerala som sa do zrkadla. „No nie je to až tak zlé." povedala som si s nádejou v hlase. Otáčala som sa a stále som sa pozerala na seba s otvorenými ústami. „Preboha!" zvreskla som a chytila som sa za moje mohutné brucho a zadok. „To nie je fér!" kričala som a znova som sa rozplakala. „Prečo ja? Prečo ja musím byť zrovna taká príšera?" kričala som ďalej. Prestala som plakať a obzerala som si svoju tvár veľké azúrovo-modré oči mi svietili ako 2 diamanty. Usmiala som sa. Teraz som uprela zrak aj na svoj úsmev. Dosť nebadateľný ale celkom pekný. Osprchovala som sa a ľahla si do postele. Vždy sa mi páčilo, keď som si ľahla a mohla som snívať o tom o čom som vždy chcela, aby sa stalo a pevne som dúfala, že sa to aj jedného dňa stane. Predstavovala som si človeka. Takého ako ja. Obyčajné dievča ktoré by mi rozumelo a bola by moja kamarátka. Každé dievča s ktorým som sa chcela spriateliť len ohrnulo nosom a vzdialilo sa odo mňa. Nikdy som nemala pravého priateľa či priateľku. A teraz som ju tak potrebovala. Bola som smutná, sama a strašne zúfala. Zaspala som. Ráno som sa zobudila s nádejou, že bude niečo nové v škole aj keď som tušila že bude to zasa nudný, obyčajný deň. Rýchlo som sa umyla a upravila. Zišla som dolu a ani som neraňajkovala len som si rýchlo zobrala desiatu a utekala do školy.Meškala som. Bolo 10 minút po zvonení a prvá hodina bola Technická výchova. Za katedrou sedel môj triedny učiteľ. On vyučuje Technickú výchovu a Telesnú výchovu. „Florensová ideš neskoro!" zakričal. V triede sa ozval šum a jemný chichot. Hneď som vedela že je to Laura. „Ticho Laura."povedal učiteľ pokojne. Každý učiteľ oslovuje Lauru krstným menom a ostatných priezviskom. Laura sa na učiteľa nežne usmiala a mne sa vyškierala do tváre. „Pán učiteľ ospravedlňujem sa zaspala som." potichu som povedala.