V pondelok 2. marca som udychčaný dorazil do práce. Lucy sa ma ustarostene pýtala či som v poriadku. Tak veľmi som jej chcel povedať nie.
No namiesto toho som sa len slabo usmial a vykročil k miestnosti, kde pracoval môj šéf. Išiel som si vypýtať dovolenku, na dva týždne. A bol odhodlaný argumentovať, aj keby ma to stálo miesto.
Na moje prekvapenie sa nič nepýtal, len povedal že ju mám mať. No to nebolo všetko.
„Môžeš mať dovolenku koľko chceš. A kedy nastúpiš do práce? To záleží od tvojho nového šéfa, ktorý bude v tvojej novej práci. Teda ak sa ti ju podarí zohnať." nad poslednou vetou sa uchechtol a posunul mi zmluvu. Teda výpoveď.
Na jednej strane som bol rád, že mám dovolenku ako dlho chcem. No keďže som nepatril do skupiny ľudí, ktorí sa uchytia hocikde, pochytil ma strach, že skončím na ulici.
V utorok som nasadol do BMW. Môj otec zaň vyhral cenu "Najstaršie BMW na svete". Teda aspoň tak mi to kedysi hovorila sestra. Takže to nie je pravda.
Do daného mesta som dorazil až o dva dni. Netušil som, že na cestách bude tak veľa nehôd.
Pýtal som sa okolidúcich ľudí, či nevedia kde je tá adresa.
„Chlapče, v 96. rokoch to tu celé vyrabovali Rusi. Dom, ktorý patrí k tejto adrese je bol medzi prvými. Ostali z neho len rujny." smutne sa usmiala postaršia pani, so šatami od blata.
Všetci tu vyzerali ako spred sto rokov. Aj domy a tá...atmosféra.
Znova som nasadol do auta a zamieril na danú adresu. Tá stará pani nemala pravdu. Vravela, že tam sú rujny. No tam nebolo nič.
Táni. Hlavne. Žiadne. Unáhlené. Závery.
VOCÊ ESTÁ LENDO
When October Ends
ContoPre niektorých sú sny príjemné, iným ich znepríjemňujú nočné mory. A iní nevedia ani nepoznajú rozdiel medzi bdením a snívaním. Preto sa pýtam: „Snívam?" Parádny cover od -PINKI- ♥
