My best friend- horse

Niečo na úvod

Ahojte.Volám sa Lilly a mám 14 rokov.Pri koňoch som od malička.Doviedla ma k nim moja mama,ktorá zomrela keď som mala 5 rokov.Od vtedy na ňu myslím vždy keď si sadnem na koňa.Môj ocko ma v jazdení podporuje, za čo som mu veľmi vďačná.Rok pred tým ako mama zomrela,kúpila mi s ockom koňa.Síce sme nemali príliš veľa peňazí ale mama trvala na tom aby som mala vlastného koňa.A tak mi kúpili Sandru.Sandra sa narodila kobyle Lusy, s ktorou dlhé roky pracovala mama a práve preto vybrala Sandru.Vždy túžila po tom, že si raz kúpi Lusy, ale keďže bola do športu a dosť parkúrov vyhrala, nechceli ju predať pod 1 000€.No Sandra bola podla nich omyl.Je nečistokrvná, pretože Lusy dali nedopatrením do výbehu s Castelliom, majestátnym žrebcom.Bol to najlepší žrebec v stajni.No a ďalej si viete domyslieť..O 9 mesiacov presne 23.12.2007 zhruba o 9:08 sa dostala na svet strakatá kobylka Sandra, i keď z toho neboli majitelia Lusy 3x nadšený.Sandru predávali za 300€ a tak si mama povedala, že mi ju kúpi ako vianočný darček.Bolo náročné ju vychovať,ale keďže som s ňou od malička a vyrastali sme spolu, máme medzi sebou pevné puto a dôveru.Jednoducho povedané je to moja najlepšia priateľka. Keď sme ju začali v dvoch rokoch pripravovať na sedlo, vôbec neprotestovala.Vždy sa teší z nových vecí takže ju sedlo nevyhodilo z miery. Keď sme ju začali lonžovať, taktiež nerobila problémy.Vlastne keď tak premýšľam, nikdy sa nesnažila ublížiť mi.O rok sme začali obsadať. Bolo to úžasné. Ten pocit keď som sa prvý krát vyhupla na jej chrbát sa nedá opísať. Nikdy na ten deň nezabudnem. A tým dňom sa mi splnil sen.Dnes má Sandra krásnych 7 rokov a sme spolu šťastné. Vyhrali sme spolu už pár pretekov, no to nie je môj cieľ a ani sen.Môj sen je že raz pôjdem na Sandre na vychádzku bez všetkého. Ano viem, je to neuveriteľné že sme spolu skoro 8 rokov a ešte som na nej nebola bez všetkého.Dokonca ani na nákrčáku..Ale nechcem na nič tlačiť.Síce je Sandra úžasná a myslím že je na to aj pripravená ale ja ešte nie.Chcem sa najskôr dopracovať k takému vzťahu ako mala mama s Lusy. Netreba na nič tlačiť.Predsa mi aj to aby som na nej mohla jazdiť na bezudidlovke trvalo 2 roky.Chcem mať všetko isté skôr ako sa do toho pustím na plno.Som si istá že aj mama by to takto chcela keďže mi vždy vravela aby som sa s ničím neponáhľala a radšej si najskôr všetko utvrdila.