Not all angels have wings...

4.časť

Po škole som išla peši domov. S Mattom som sa našťastie už nestretla.
Doma som si dala dolu šatku a obzrela si krk. Vypadalo to strašne. Modriny už začali žltnúť, ale tá rana na tom nebola až tak zle. Boli to proste dva vpichy.
Dala som si dolu aj koženku a položila ju na posteľ. Išla som skontrolovať či otec náhodou nie je doma...Nebol a tak som sa pokojne vrátila do izby.
Zo zásuvky som vytiahla žiletku a sadla si na posteľ. Žiletkou som si prešla po zápästí a následne stiekol prúdik krvi. Bol to pocit úľavy. Spravila som ešte pár rán a krv nechala voľne tiecť.
Počula som tiché vrznutie a predo mnou sa objavil Matt.
,,Ako...?"chcela som sa ho spýtať ako sa sem dostal, lenže s otázkou ma predbehol.
,, Tak preto ťa bolelo zápästie. Prečo to robíš? " opýtal sa a sadol si ku mne.
,,Moja vec," povedala som vyhýbavo a odsunula sa.
,,Ak neprestaneš na všetko odpovedať varujem ťa, začnem hrýzť!" povedal varovne a nahol sa mi ku krku.
Zostala som ľahostajne sedieť. No A čo, nech ma uhryzne. Je mi to jedno.
,,Fajn, ako myslíš... " zobral si do rúk moje zápästie a začal olizovať krv. Trochu to štípalo, ako keď sa hoja rany. No potom sa však zahryzol a to už bolelo viac. Cukla som ním, no on mi ho úplne znehybnil. Keď som sa držala a uvoľnila sa bolesť prestala. Bolo to celkom príjemné.
,,Vidíš ani to tak nebolelo. A teraz mi povedz prečo sa režeš," povedal potom, ako dopil. Ja som začala ako omámená hovoriť. Nechcela som, ale ústa ma neposlúchali.

,,Otec pije a bije ma, nemám mamu ani priateľov," povedala som. On sa na mňa súcitne pozrel a objal ma. Vadilo mi to , ale moje telo ma neposlúchalo, čiže som sa nemohla odtiahnuť. Ale po chvíli rozmýšľania som si začala uvedomovať , že mám konečne niekoho, koho zaujímam. Takže som sa pritisla ešte bližšie a začala som zaspávať v jeho objatí.

###

Prebralo ma cvaknutie dverí. Cukla som sebou a posadila sa. Matt sedel pri mne na posteli a pozoroval ma. Znovu ma bolela hlava.

,,Koľko je hodín?" opýtala som sa ho.

,,Za polhodinu je 5. Mala by si si pohnúť," mrkol na mňa.

,,Fakt tam musím ísť?" opýtala som sa ho nádejne.

,,Hej! Tamto máš nachystané veci, keď si spala nudil som sa," povedal a ukázal na stoličku.

,,Takže si sa mi hrabal v skrini, super," povedala som a išla do kúpeľne. Trochu som sa po upravila a chcela sa vrátiť pre veci, lenže som si všimla jednej dosť podstatnej veci. Rany z rúk aj z krku boli preč. ani modriny som nikde nemala. Rýchlo som sa vrátila späť do izby.

,,Kde zmizli všetky moje rany?" opýtala som sa ho udivene.

,,Keď som z teba pil, do krvi som ti vpustil trochu môjho jedu. Tak som ťa potom aj ovládol," povedal akoby nič. Až teraz som si uvedomila že to že existujú upír som vzala celkom dobre. Vôbec som sa nebála a to ma prekvapuje. Ale teraz som úž vystrašená bola. Udivene som sa na neho pozrela.

,,No čo... Sama by si mi to nepovedala. Musel som si nejako pomôcť," obránil sa a pokrčil plecia.

,,Už sa choď obliecť, za chvíľu ideme,"

###############

Ták a som späť po pár mesiacoch :D Veľmi ospravedlňujem tým čo na časť čakali( ak vôbec niekto čakal) , ale chuť na písanie(skôr prepisovanie zo zošita ma prešla). Nie som si istá kedy prepíšem ďalšiu časť, keďže som začala odznova písať môj prvý príbeh, ale budem ho písať na iný účet...Takže tak...dúfam že sa vám časť páčila :)

  ✞Míma✞