Hermiona
Sedela som na posteli a čakala som na Ginny. Včera mi povedala že príde aby som tu nebola sama. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol štvrtej keď do miestnosti vošla Ginny. "Ahoj Hermi. Prepáč že meškám ale-" nestihla dohovoriť. Skočila som jej do reči. "Ahoj Ginny. To nevadí." Povedala som a objala ju. "Som rada že si prišla." Povedala som a naspáť si sadla na postel. Ginny si sadla oroti mňa. "Tak ako si sa mala?" Opýtala sa ma po chvíli ticha. "Celkom dobre až na to že stále neviem čo sa stalo." Povedala som a pozrela sa na červenovlasú kamarátku , ktorá sa nervozne ošívala na mieste keď si uvedomila čo tým myslím. "Ginny...prosím povedz mi čo sa stalo a kto bol ten muž. Viem len že to bol náš spolužiak na škole z tých fotiek." Poprosila som ju a chytila kamarátkinu ruku. Pozrela sa na mňa. Bola nervózna no keď otvorila ústa že začne, do izby vtrhol on. Muž kvoli ktorému nemôžem spávať. "Prosím nič jej nehovor." Pozrel sa s prosbou v očiach na Ginny. "Chcem jej to vysvetliť sám." Dodal a pozrel sa na mňa. Ginny len prikývla a postavila sa no ja som ju stále držala. Nechcela som aby odiša. Usmiala sa a odtrhla sa odomňa. "Bude lepšie keď ti to vysvetlí on." Usmiala sa. "Zajtra prídem." S týmito slovami odišla.
Sedela som na posteli a pozerala som sa naňho. Stál vo dverách a pozeral sa na mňa.
,, Ja...um...prepáč môžem vedieť kto ste?" Vykoktala som a pozerala sa na toho chlapa.
,,Som Draco Malfoy a prosím ťa Hermiona nevykaj mi." Povedal a podišiel k mojej posteli.
,,Môžem?" Opýta sa a ukáže na koniec postele. Neisto prikívnem a nohy stiahnem bližsie k telu aby si mohol sadnúť. Pousmial sa a sadol si na úplný kraj. Nastalo trapné ticho. Hrala som sa s koncom látky od nočnej košele a pozerala sa na prikrývku. ,,Ehm..takže už asi vieš že sme spolu chodili na Rokfort." Povie a ukáže na fotku čo mi doniesla Ginny.
Pozriem na malú fotku v drevenom rámčeku. Ja Ginny a Lenka sedíme na lavičke a smejeme sa , za nami sa Harry, Ron a Nevil ohadzujú snehom, keď si nás všimnú prídu ku nám. Ale na fotke niesme sami. O niečo vzadšiesa prechádzajú traja chlapci, medzi ktorími je aj on.
Usmejem sa na fotku a prikívnem.
Draco sa tiež pousmeje a pozrie sa na mňa. ,,Vôbec si sa nezmenila Hermi. Akurát ti na tvári chýba ten úsmev a iskrička v oku." Povie a chytí moju ruku. Trochu ucuknem a pozrem sa na jeho ruku na mojej. V mieste kde sa dotkol mojej pokožky mi behá asi milión mravčekov. ,,Ako to myslíte..eh..teda myslíš?" Spýtala som sa a pozrela sa na chlapa ,ktorý mi behá po rozume od prvého dňa. Mierne sa uchechtol a pozrel sa na fotku. ,,Myslím to tak že vyzeráš uplne ako za školských čias." Usmeje sa.
,,Povieš mi niečo o sebe, Draco?" Spýtam sa a pozriem naňho.
,,No..eh..dobre. Od prvého ročníku na Rokforte si ma neznášala. Chcel som byť tvoj kamarát lenže môj otec mi zakázal sa s tebou baviť. Od toho dna čo mi to povedal som ho začal nenávidieť..." Prerušila som ho lebo nevizeral že sa mu o tom rozpráva dobre. ,,Rokfort môžeš preskočiť. Ten si památám, aspon niečo." Zaklamala som. Pousmial sa a pokračoval. ,,Dobre teda. Mám jedneho syna. Teraz bude nastupovať na Rokfort. Jeho mama Astoria umrela pred dvoma rokmi. Prestahoval som sa naspäť, kvoli jednej žene , s ktorou som pred jedenástimi rokmi niečo mal a nedokážem na ňu zabudnúť. Ale myslím si že si to už nebude pamätať." Povedal a usmev mu sklesol. ,,Draco to mi je ľúto." Povedala som a pevnejšie som stiskla jeho ruku. Pousmial sa. ,,Ale mne nie. Zaslúžim si to. Celý život som jej ubližoval." Povedal a v očiach sa mu objavil smútok.
Ešte hodinu sme sa rozprávali o ňom, o škole a o jeho synovi.
,,Prepáč ale úž budem musieť isť." Povedal a postavil sa z postele. ,,Dobre tak...Ahoj." povedala som neisto a on odišiel.
Zobrala som si album s fotkami a prelistovala som knihu úplne na konec. Boli tam štyri fotky. Na jednej som bola ja s mojou dcérkou u nás doma a za nami stál stromček ozdobený sušenými pomarančami a anielikmi z papiera čo vyrobila Elli.
Na dalšej bola iba Elli. Vybrala som fotku a zadívala som sa na ňu.
Elli má blond vlásky. Kučeravé ako ja. Modré až sivé oči. Počkať. Tie oči som už niekde videla. Poviem si v duchu. Nalistujem stranu kde sú fotky spolužiakov z Rokfortu. Nájdem jeho fotku a... ,,Nie. To nemôže byť pravda. Nie." Hovorila som si pre seba. Musím ísť za Ginny. Napadlo mi. Postavila som sa z postele a prešla k stoličke na ktorej som mala položené moje oblečenie. Obliekla som sa, zobrala si kabelku a dala do nej mobil a fotku Elli a druhú na ktorej bol on.
Schmatla som prútik a premiestnila sa k Ginny. Vbehla som do domu a zamierila do kuchyne kde práve celá rodina večerala. ,,Ginnevra Weasleyová. Ty si to vedela? Tak je to pravda?!" Začala som o niečo hlasnejšie ako som chcela a nevšímala si zdesené pohľady ostatných z rodiny. ,,Hermiona čo tu preboha robíš? Čo som vedela a čo má byť pravda?" Vystrašene sa na mňa pozrela a vstala od stolu. ,,Elli a jej otec!" Skrýkla som až niektorí nadskočili. ,,Eh..Hermiona...nie..nie tu. Poď do mojej izby." Vykoktala chytila ma za ruku a ťahala ma po schodoch do jej izby. Keď zavrela dvere, otočila sa na mňa a nadýchla sa že začne rozprávať.
,,Ano je to pravda. V ten deň čo si zistila že čakáš dieťa si prišla sem. Povedala si mi o tej noci kedy sa to stalo. Povedala si mi aj to že ráno ked si sa zobudila už tam nebol. Keď si ho chcela nájsť zistila si že sa odsťahoval aj so svojou manželkou ktorá čakala dieťa sa malo čoskoro narodiť." Povedala a prešla ku skrinke.
Otvorila šuflík, niečo odtiaľ vytiahla a prišla ku mňe. ,,Toto si tu nechala. Ešte pred tým ako si mi to povedala si ju roztrhla." Povedala a podala mi dva kúsky fotky. Priložila som ich k sebe. Na fotke som bola ja a Draco. Držali sme sa za ruky a usmievali sme sa. ,,Bolo to rok po tom ako ste skončili školu. O dva roky ste sa pohádali a on sa oženil s Astoriou. Nevideli ste sa až do tej noci kedy sa to stalo. Potom zmizol." Povedala a chytila ma za ruku. ,,A on to vie? Že vychovávam jeho dcéru?" Spýtala som sa zo slzami v očiach. Ginny pokrútila hlavou. ,,Nie nemala si ako mu to povedať keď odišiel. Ani nevie že máš dieťa." Usmiala sa. Prikívla som a odložila fotku.
,,Ginny musím mu to povedať." Rozhodla som sa. Ginny na mňa vypleštila očí.
,,Čože?!"
Ľudia nezabite ma. Viem dlho som nepridala dalšiu časť ale nemala som čas a vôbec som nemala predstavu o čom by mala byť nová kapitola. No ale dúfam že to ešte niekto číta a že tu bude aspoň niekoľko vote a komentov
:)
PS: Na fotke v Médiach je Elli
