Beautiful love

5. Neuveriteľná opora

Ten list od Rona ma tak nahneval, že som si musela ísť zabehať. Robila som to často keď ma niečo poriadne vytočilo. Ten truľo si určite myslí: Veď pošlem list Hermione, ona mi odpustí a všetko bude znovu fajn. Lenže teraz sa chlapec prerátal. Nemám v úmysle ani sa s ním baviť. A už vonkoncom ho ani vidieť. Bolo toho dosť. Nie som z dreva, aj ja mám city. Sadnem si na najbližší peň stromu. Pozriem sa na oblohu a uvidím krásnu hnedú sovu. Bola síce malá, ale aj tak veľmi krásna. Sadla si na konár stromu a svoje veľké žlté oči sa upreli na mňa. Kiež by som si to s tebou mohla vymeniť. Lietaš si po svete a nič ťa netrápi. Aj ja by som chcela takú voľnosť. Za chrbtom sa mi ozval praskot. Otočím hlavu ale nikoho nevidím. V tom ma niekto zvalí na zem.

,, Tak vy balíte! Aká lož." povedal Ron.

Jeho líca horeli červenou farbou. Vlasy mal celé strapaté a plné konárikov. Ruky som mu zaprela do hrude aby som ho odsotila, ale nezabralo to.

,, Nie je to lož. Pusť ma!" zvriesknem.

Nikdy by mi ani na um neprišlo že Ron je niečoho takéhoto schopný.

,, Nepustím, pôjdeš pekne so mnou domov."

Z jeho úst ma ovanul závan alkoholu . V tom prilepil svoje pery na tie moje. Chutil ako sklad liehovín. V jeho bozkoch nebola cítiť žiadnu nehu. Iba hrubosť a dominantnosť. Rukami som sa zaprela do jeho pliec a tlačila všetkou silou, ktorú som v sebe mala. Nič. Až v tom sa to stalo. Ron sa vzniesol do vzduchu. Aspoň ja som si to myslela. Keď sa postavím na nohy, pred očami sa mi mihne blonďavá hlava. Draco.

,, Čo robíš Malfoy! Daj tie svoje hnusne smrťožrútske paprče dole!" vrieskal.

,, Vidím že si taký istý idiot aký si bol aj v prvom ročníku Weasley! Keď ťa žena nechce tak ťa nechce!"

Pustil ho a odsotil ku stromu. Otočil sa a zamieril ku ne. Ron sa rozbehol a ruku mu dal okolo krku. Ten debil ho začal škrtiť.

,, Ronald Bilius Weasley, okamžite toho nechaj!"

Ron sa iba uškrnul a......

Ahojte,
chcem sa Vám všetkým poďakovať, ste úžasní.