Krátke poviedky o láske a iných citoch

1.Hlúpy omyl

Jedného dňa po škole som sa rýchlym krokom vybrala na zástavku. Autobus mi šiel o päť minút. Bála som sa, že ho nestihnem a tak som pridala do kroku.
"Uff som tu," výdychla som si keď som konečne dorazila. Poobzerala som sa dookola. Videla som mnohé známe tváre, ktoré čakali na rovnaký autobus ako ja.
"Stihla som ho," povedla som trošku hlasnejšie ako som mala v pláne. Vedla stojaca postaršia pani sa na mňa škaredo pozrela. Prehrabla som si hnedé vlasy, usmiala som sa a pozrela som na mobil aby som zistila, kolko je hodín.
Vtom sa to stalo. Na zástavku prišiel vysoký chalan v čiernej koženej bunde. Usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala...
Netrvalo to dlho a záhadný chalan prišiel ku mne. Použil zrejme tú najstaršiu baliacu frázu na svete: "Ahoj. Nevieš kolko je hodín?"
"14:29."
"Vďaka a dátum?"
"4.3.2014"
"Ešte raz vďaka. Vieš spadol mi telefón a všetky nastavenia sa mi vynulovali," usmial sa.
"Nie to je vporiadku," odpovedla som a znova som sa pozrela na telefón.
"Ako sa máš," opýtal sa.
"Celkom fajn a ty?" a nastal taký ten trápny rozhovor, ktorý zrejme všetci poznáte. Taký aby reč nestála. Každú sekundu som si viac a viac priala aby už konečne prišiel autobus a ja som mala pokoj. No autobus nechodil. Pár minút sa naťahovalo na celú večnosť. Lenže čím viac sme sa rozprávali, tým lepšie som sa cítila. Myslela som si čoraz väčšmi, že sa mu páčim. Zo všetkých dievčat na zástavke si vybral práve mňa...
"Ozaj dáš mi tvoje číslo?"
"Jasné," usmiala som sa na nadiktovala som mu ho.
"Zavolám ti a môžeme spolu skočiť niekedy von."
"To by bolo fajn," začervenala som sa.
Autobus prišiel a až vtedy sme zistili, že ideme tým istým autobusom. Až na to, že on vystupoval o pár zastávok skôr.
Celý deň, noc i celý ďalší deň som nonstop čakala, že mi zavolá. No on nevolal a nevolal. Na treťí deň som šla zo školy smutná. No čo čert nechcel. Prišiel sem. Chlapec na ktorého telefonát čakám už tri dni je tu. Bolá som celá šťastná ako nikdy. Poobzeral sa po zástavke... Ale čo to robí. Vymazal si dátum a čas na telefóne? Ale prečo?
Vtom pristúpil k jednej čiernovlasej babe.
"Ahoj. Nevieš kolko je hodín?" opýtal sa jej..... Až vtedy mi došlo aká som bola hlúpa a naivná. Že vínimočná? On to robí každý deň. Balí pekné cudzie baby a čaká, ktorá z nich sa chytí na jeho klamstvo. Dokonca i odišli spoločným autobusom.
"Tak fajn. Ide mi bus," povedalo dievča.
"Naozaj? To je ale náhoda. Tým istým idem i ja. Ja tam toťiž bývam...

Buďem velmi rada za každý like i koment. Poprípadne mi napíšte čo sa vám páči na mojej tvorbe alebo čo by som mala zmeniť či zlepšiť.
Nové príbehy sa budem snažiť vydávať čo najčastejšie. No bohužial....nikdy neviete, kedy vás kopne múza....
-dovtedy CAW :D-