Wolf in love with horse

Stay with me...

Cawelo l'udkovia :) Konecne som si zohnala klavesnicu k tabletu, no vzhl'adom k tomu ze sa s nou len zoznamujem prosim ospravedlnt'e moju diakritiku. Trosku to asi budete musiet' lustit ale tak casom by sa to malo dufam zlepsit. Takze uzite si po dlhsej dobe d'alsiu cast :) Wohooou rekord 680 slov! :)

Horse- Nejaky chlapec vysiel z chlapcenskeho WC. Asi to bol ten s ktorym sa chcela rozist'. Ten hajzel mal na rukach krv. Neovladol som sa a vrazil do sanky az mu tam nieco prasklo. V tejto chvili mi to bolo uplne jedno. Vrazil som do dveri a skoro sa sklatil na zem. Jenn lezala v kaluzi krvi s nozom zapichnutym medzi rebrami. Ledva lapala po dychu. Saty jej cele nasiakli krvou. Z vrecka som roztrasenou rukou vytiahol mobil a zavolal zachranku. Ked ma uvidela nezne sa na mna usmiala a sepla moje meno. Odchadzala mi tak som pevne uchytil noz a prudko ho vytiahol. Od bolesti vyplestila oci a tlmene skrikla. Noz som odhodil a vzal ju do naruce. Rozkopol som dvere a rychlym krokom ju niesol smerom k vychodu zo skoly. Septom som sa jej prihovaral, ze vsetko bude v poriadku. Ludia v skole sa za nami otacali s otvorenymi ustami. A asi aj mali preco. Ostavala za nami krvava stopa a ja som sa zacal cim dalej tym viac bat ze stratila az prilis vela krvi. Ten hajzel stal pri vychode spolu s nejakym zachranarom, ktory mu osetroval sanku. Teraz lutujem ze som ho neroztrieskal este viac. Akonahle nas zachranari uvideli prichadzat tak sa knam rozbehli a ked uvideli v akom staveje Jenn v mojich rukach zhrozili sa. Zacali ju osetrovat, no na to som uz fakt nemal zaludok. Preboha ved som bylinozravec. Vbehol som do lesa pri nasej skole premenil sa a tryskal pomedzi stromy. Teraz by som bol schopny snad vsetkeho. Adrenalin v krvi mi koloval sialenou rychlostou. Stromy sa okolo mna mihali ako blesky. Ak by sa mi nekto postavil teraz do cesty nemal by sancu prezit ci uz kvoli mojej rychlosti alebo sile mojho narazu.

Wolf- Bolest mi zozierala moje telo. S tiazou som otvorila oci. Bola som v malej miestnosti spolu asi s piatimi chlapmi v bielo-cervenom pobehujucimi okolo mna. Bola som v sanitke. No jasne co ine som cakala po tom nozi v bruchu? Nejaky zo zachranarov povedal "Pochybujem, ze prezije. Jej sance su minimalne." a zacal si nieco zapisovat. To bolo to co ma v tejto chvili trapilo asi najmenej. Hlavu mi mutila myslienka na Jaya. Kde asi tak je...pockat ked ma on bodol tak usiel. Nikto nemal sancu ho chytit. A ked nahodou stretol Jaya je s nim amen. Musim ist za nm snad ma moja vlca krv zachrani. Strhla som si z ust kyslik vyskocila z lehatka a musela celit odporu zachranarov. S mojou nadprirodzenou silou? Malina. Po jednom kope a par pastovkach uz vsetci lezali na zemi. Kopla som do dveri a naskytol sa mi pohlad na cestu ktoru sme nechavali za nami. Vyskocila som do vysky a stocila sa do klbka. Moje rebra pri dopade bolestou zapistali, no zatala som zuby a plynule sa dvihla na nohy. Odbehla som na chodnik aby som nemusela predychavat aj zrazenie autom. Myslienky mi prudili rychlostou svetla. Kde by tak asi mohli byt keby sa stretli? V respektive kde by Jaya mohol on zatiahnut? Jasne blizko skoly je les! Utekalasom naspat smerom k skole. Dych sa m zadieral a pluca odmietali spolupracovat, no hlava mala jasny prikaz- najst Jaya. Akonahle som dosla ku skole moje nohy ma viedli smerom do lesa.Premenila som sa a tym sa moja rychlost nesmierne zvysila. Stromy akoby sa mi same uhybali. No pluca to uz nezvladali a dych mi neprudil krkom. Zatriasla som hlavou na zahnanie bolest pulzujucu m celym telom, no tym som stratila pozornost a zranenym bokom vrazila do stromu. Rebra mi neprijemne hlasno praskli a ja som sknucala od bolesti. Moj svet zaliala cierna, zrychlene bitie mojho srdca uz nedoliehalo k mojim usiam a mislienky zrazu zmizli. Dostala som sa do stavu uplnej prazdnoty a myslienka na zachranu Jaya sa stratila v tme.