Wolf in love with horse

Make choice

Wolf- Ocitla som sa na veľkom otvorenom prietranstve, ktoré bolo celé biele. Biela sa liala všade vôkol mňa a ja som začínala mať pocit stiesnenosti. Z diaľky ku mne smerovala pani v bielom. Keď už odo mňa bola vzdialená asi na dva kroky zastala a pozdravila mi. Ostala som stáť ako prikovaná s ústami do korán. "Č-čo sa to deje?" bolo to jedné čo som zo seba dokázala dostať. Pani sa milo usmiala a začala:"Ako iste vieš utrpela s veľmi ťažké zranenia." prikývla som a ona pokračovala:"Tvoja vlčia krv ti dáva možnosť prežiť, no musíš si zvoliť ako." "Z-zvoliť ako?" zahabkala som. Musela zo mňa mať extrémnu srandu keďže sa znova pousmiala a pokračovala ďalej:"Áno, musíš si zvoliť či chceš žiť ako vlk alebo ako človek. Oboje nieje možné." povedala s kľudom. Vo mne vzplanul všetok oheň. Ak si vyberiem možnosť byť vlkom navždy tak zahodím možnosť byť s Jayom, a to nejde, tá nespútanosť mi za to nestojí. Hoci mi môj zdravý rozum prísne hovoril, že s Jayom to môže skončiť, že sa poznáme krátko,moje srdce mi prizvukovalo,že sama dobre viem,že bez neho si už život predstaviť neviem. A tak z mojich úst vyšlo:"Chcem ostať človekom." Pani v bielom len prikývla a všetko sa ponorilo do čiernej, znova.
***************************************************************************************************
Prudko a s bolesťou rozliehajúcou sa od mojch rebier do celého tela som sa nadýchla a otvorila oči. Ležala som presne pri tom strome do ktorého som vrazila, no teraz už ako človek. Pre bolesť ktorá zamestnávala celé moje telo som sa nedokázala postaviť. Siahla som do vrecka s nádejou,že sa tam bude nachádzať mobil, a keď som ho nahmatala tak som ho s radosťou vytiahla.Rýchlo som vyťukala číslo 112 a pri každej ubiehajúcej sekunde sa moja bolesť stupňovala. Zo slúchadla sa ozval hlas muža:"Ako vám môžme pomôcť?". Uchechtla som sa:"No,mám niečo s rebrami,a ehm dosť ťažko sa mi rozpráva mohli by sme po mňa prosím prísť k miestnej strednej škole." dopovedala som s tiažou, no z telefónu sa ozvalo len rýchle pípanie na znak ukončeného hovoru. No super on mi zložil! Zakliala som a vytočila číslo Jaya, s prosbou, nech má mobil pri sebe a nech je nažive.
Horse- Sily mi už od toľkého behu nestačili, a tak som sa zastavil a premenil napäť. Začul som zvuk svojho zvonenia vo vrecku, a keď som vytiahol mobil na displeji žarilo meno Jenn. Nechapál som, no aj tak som zdvihol. "Haló?" ozval sa Jennin hlas z telefónu. "Jenn prečo mi voláš? Už si v nemocnici?Si v poriadku?" vychrlil som na ňu všetky otázky čo mi prišli na jazyk. "Uh Jay chvalabohu, že žiješ! Nie nie som v nemocnici, som niekde v lese pri našej škole a ehm au! N-nie som celkom v poriadku." vykoktala trasľavým hlasom. To bolo všetko čo som musel počuť. Zložil som, strčil mobil do vrecka, premenil sa a utekal smerom k škole.Tryskal som smerom ku škole a už som sa blížil k východu keď som začul slabé zvolanie môjho mena.Prudko som zastal a otočil sa. Zbadal som tam opretú o strom ležať Jenn s rukou priloženou na svojich rebrách pod ktorou mala tričko úplne nasiaknuté jej krvou. Oči držala otvorené z posledných síl. Premenil som sa na človeka, vzal ju do náruče a utekal s ňou smerom k nemocnici. vzhľadom na to , že to nebolo ďaleko sme tam boli za chvíľu, no Jenn som sa aj tak celý čas prihováral aby ostala pri vedomí. Vbehol som na recepciu a zúfalo skríkol na najbližšiu sestričku, že potrebujeme doktora. Pri pohľade na Jenn v mojich rukách jej bolo v očiach vidieť paniku. Utekala po najbližšie nosidlá prisunula ich ku mne,ja som na nich položil bledú a krehkú Jenn ležiacu v mojch rukách medzitým pribehli ďalšie sestry a Jenn behom presúvali za nejaké nepriehľadné dvere. Najprv som utekal za nimi,no podlomili sa mi kolená, dopadol som na zem,vzal si tvár do dlaní a začal som kričať cez plač.
Pohľad z neznáma- Jenn dooperovali a presunuli ju na JIS-ku. Setrička ju napojila na prístroje a nechala ju tam odpočívať. Za Jayom prišiel lekár aby mu povedal, že je Jenn v poriadu, len sa ešte neprebudila z narkózy. Jayovi odpadol kameň zo srdca a strávil čakaním pri Jenn celú noc.
Wolf-Otvorila som oči a užívala si pocit, že môžem voľne dýchať. Bola som v nejakej izbe, zrejme nemocničnej. Obzrela som sa do prava a uvidela tam Jaya ako sedí s tvárou v dlaniach. "Jay?" povedala som s úsmevom na perách. Zdvihol hlavu a pozrel na mňa očami ktoré mal červené od plaču. Pery sa mu rozšírili do úsmevu podišiel k mojej posteľi, zohol sa tak, že sa nám dotkli čelá a povedal:"Toto mi už nerob!". Usmiala som sa ešte viac, prikývla a spojla naše pery do hlbokého,nežného a zúfalého bozku.

Takže nech sa páči ďalšia časť.Všimli ste si niečo iné? Áno už som prišla na to ako sa tu píše s diakritikou. Poviem vám na tej novej klávenici mi trvalo riadne dlho na to prísť.Preto sa ospravedlňujem, že mi to trvalo tak dlho,no dúfam, že sa vám oplatilo čakať. :)