1 Kapitola
,,Hej! Vstávaj!" ledva som otvorila oči a nie to ju ešte počula. Zazrela som pred sebou len sivé tiene, ktoré sa odrážajú na stene, potom na dverách a samozrejme na mňa kričia. Videla som ich rozmazane.
,,To nemyslíš vážne. Budík ti tu zvoní minimálne 40-krát a ty nevstaneš ani na ten 10-krát!" Pohla som s hlavou a dodala som uspatým hlasom:
,,Preháňaš. Nechaj ho taaak. Ešte 5 minút. A inak zvonil presne 3-krát. " Otočila som hlavu a zapadla som do vankúša.
,,Čo tak nemudrovať a opýtať sa má: ,,Koľko to je hodín?" Otočila som hlavu a opýtala som sa so zatvorenými očami:
,,Tak koľko je?" Ona si dala ruky v bok.
,,Je 7:46." Hlavou mi prešlo číslo 7:46 a prišla som na to že ,,... do riti. Škola!" Moje telo ostalo v šoku a ja v tom zvrate, že zmeškám školu. Snažila som sa vymotať z paplona, no lenže trocha mi to trvalo. Konečne som sa z neho dostala a postavila sa, namierila som si to k stolíku a mamka mi len ironicky dodala:
,, Mami, ďakujem, že si má zobudila. " usmiala sa a s iróniou pokračovala:
,,Nemáš začo, dcérka." Odišla z izby.
,,Och. To moje neskoré vypisovanie. Kedy som to šla vlastne spať?" Obzerala som sa po izbe a hľadala som si slabomodré džínsy s dierami na kolenách.
,,Mami!" Zvolala som na celý byt. ,,Naozaj... Tu som ich mala, na stoličke." Prehrabala som si vlasy a premýšľala som, či som ich náhodou nedala niekam inam. Mama ma prerušila keď otvorila dvere a v ruke držala džínsy.
,,Prosím ťa, nabudúce keď prídeš domov od kamarátky, ( ukázala to v úvodzovkách vo vzduchu druhou rukou) tak si prosím ťa oblečenie nechaj v izbe. V kuchyni som sa takmer potkla na tvojích topánkach, na telke bola tvoja mikina a na gauči tričko, ktoré je už v práčke a tieto džínsy (zatriasla s nimi) by tam mohli už tiež skončiť , pretože... inak, nechceš ich vyprať?" Stála som pred ňou ako taká socha s vlasmi nahor a v spodnom prádle. Prehrabala som si znova vlasy rukami a usmiala sa.
,,Presne tak, uhádla si. Nechcem. Myslíš si, že mám dovolenku? Ja... sa... ponáhľam..." Prišla ku mne s džínsami a podala mi ich.
,,Vďaka." Otočila sa a namierila si to znova do obývačky. Predtým ako zatvorila dvere zakričala:
,,Desiatu máš hotovú."
,,Si poklad pre dnešok."
,,To sa mi u teba málo kedy stáva." Zatvorila dvere. Vzala som džínsy a začala som si ich obliekať. Tou mojou rýchlosťou som takmer spadla na zem, keď som stála na jednej nohe a na druhú som si obliekala džínsy. Konečne som ich mala oblečené. Pozrela som sa do zrkadla na skrini a obzerala som sa aká som štíhla.
,,A čo mám teraz vziať? keď moje tričko je v práčke?" Šla som k skrini. Takmer som si prišľapla môj mobil keď som prechádzala okolo postele. Zdvihla som ho a samozrejme na typický pondelok po divokej noci, vypol sa mi.
,,Začína sa mi to dnes krásne." Otvorila som si skriňu a spadla mi na zem minimálne polovica šiat z celej mojej skrine. Vtedy som už skoro nevidela ani svoje kolená. Rukami som si chytila tvár a túžila som po tom, že to je len sen.
