3 kapitola
Zápas začal. A ja stále sedím v šatni. Pomyslela si. Vybrala si mobil z tašky a hľadala v kontaktoch Sainy.
Napísala jej správu:
Ahoj Sainy. Máš dnes čas?"
Vedela, že jej tak skoro neodpíše, ale ako málokto jej odpíše ešte dnes.
Odoslané. Hotovo.
Na chodbe sa ozývali hlasy, smiech a rôzne záchvaty smiechu. Boli to dievčatá, rozhodne nie tie jej, ale iné. Jeden smiech Tereze prišiel strašne hnusný a aj podozrivo povedomý. Zrazu stíchli.
Kto to môže byť a prečo mi ten smiech niečo pripomína. Počula a videla ako sa pohla kľúčka smerom nadol. Otvorili sa dvere. Kto to je a ešte kto má chuť vidieť ma pri priamom prenose prezliekania sa. Samozrejme, už bola prezlečená nejaký čas. Pootvorili sa dvere a všimla si ruku s veľkými špicatými a jasné že s červenými nechtami.
,,Si oblečená?"
Aha. Niekto sa ma asi snaží znásilniť. Ale s babou by som rozhodne do toho nešla. Tereza sa zamračila a opýtala sa zvedavo:
,,Potrebuješ niečo veľmi súrne?" Zasmiala sa. Tereza si veľmi dobre spomínala na ten hlas a mala aj tušenia, že to nie je nikto dobrý z jej minulosti.
,,Vieš, mne to môže byť akurát tak jedno." Otvorila dvere a Teraza stále sedela na lavičke s mobilom v ruke.
Nie to nemôže byť pravda. Čo tu ona chce? A ako vedela, že som tu?! Namiesto zvedavosti sa u Terezy vystriedal hnev.
,,Zdravím ťa." Tereza chytala tretí dych. Pred ňou stála jej najväčšia nepriateľka Def. Ironicky sa usmiala.
,,Čo tu chceš? Snáď som ti chýbala." Prišla ku nej a Tereza sa postavila.
,,Áno. Chýbalo mi manipulovať s tebou." Tereza sa zasmiala.
,,Tak si tu znova len na to. Chudera." Svojím typický nakresleným obočím od nosa po ucho si Tereza všimla ako sa rozhnevala.
,,Oproti mne nie si nič viac. Len hlúpa handra, s ktorou sa aj malé dieťa zahráva."
,,A je to tu. Žiadnu poznámku si nemôžeš odpustiť. Musíš mať až takú chuť prísť sem a riešiť ma." Prešla sa k oknu a začala sa hrať s vlasmi.
,,Zlatko. Nerieším ťa, ja ťa len chcem zničiť." Tereza zatvorila dvere.
,,Máš na to aj nejaký dôvod?"
,,Áno. Si príliš pekná a každý chalan sa ide skoro preoperovať aby sa ti zapáčil." Tereza sa zasmiala.
,,To ozaj? Jasné. Nič nové, keďže ty by si to urobila veľmi rada pre každého jedného. Majú to od teba. Si nákaza. Iba takými hlúposťami nakazíš normálnych ľudí." Def sa pozrela na Terezu a znova si napravila vlasy.
,,Aspoň majú vzor."
,,Čo prosím?! Takže taký, aby sa stali umelinami? To nie ďakujem. Je veľa takých. Ale teba by som za vzor nebrala. Možno za inplantát, ale ten by bol slabým pre teba."
,,Neodradíš ma svojími rečami. Hraješ sa na múdru, ale minulosť máš pred očami."
,,Máš pravdu. Ale mám pred očami niekoho, koho z celej duše nenávidim." Prešla až ku Tereze a z lavičky jej vzala mobil.
,,Vráť mi ho!" Povedala jej Tereza slušne.
,,Nie." Hodila ho o zem.
,,Toto ti netreba. Ži tak ako sa žilo v minulosti. Bez mobilu. Aj tak ti ho netreba."
