Memories

3.

Sedela som vo svojom kresle pri okne a čítala si požičanú knihu. Za tú hodinu čo sme doma som už prečítala takmer polovicu knihy.

Práve keď som bola v jednej veľmi napínavej časti ozvalo sa zaklopanie na dvere. Tak som sa zľakla, až mi kniha vypadla z rúk. Rýchlo som ju zdvihla, položila na kreslo a išla otvoriť. Vo dverách stáli Flory s Tobym. Flory mala v rukách  malú tortičku s drobnými fialovými kvietkami navrchu a Toby držal balíček zabalený vo fialovom baliacom papieri a previazaný bielou mašľou.

,,Veľa šťastia, zdravia...," začali spievať a ja som sa od dojatia nezmohla na slovo.

,,Otvor ho," povedal Toby a podával mi darček so širokým úsmevom na tvári.

Zobralo som o do rúk a rozbalila som ho. Boli v ňom nádherné šaty tmavomodrej farby. Od prekvapenia som zabudla zatvoriť ústa. Vytiahla som ich, aby som si ich mohla prezrieť lepšie. Mali ramienka a výstrih do tvaru písmena V, v páse boli zúžené a potom sa postupne rozširovali. Mohli by mi byť tak po kolená. Vedela som, že keby som si ich obliekla, sadli by mi ako uliate. Boli dokonalé.

,,To nemôžem prijať," začala som a smutne ich podávala naspäť Tobymu. ,,Určite boli veľmi drahé a..."

,,Musíš si ich zobrať," povedal. ,,V čom inom by si  inak išla sem?"

Z vrecka vytiahol dva lístky. Boli to vstupenky na ples, ktorý sa konal v našom meste na budúci týždeň v piatok. 

Teraz som už naozaj stratila reč. To ma naň ako Toby pozýva? Pozrela som na neho. Stál s prekríženými rukami a veselo sa škeril.

,,Bol to môj nápad," ozvala sa Flory. ,,Šaty pre teba sme mali kúpené už dávno a na ples ma pozval Alex, tak som myslela že by ste tam mohli ísť aj vy dvaja. Keď sme prišli domov volala som Tobymu aby sa tam po škole zastavil a zistil, či ešte nemajú lístky. Mali posledné dva. Osud, čo povieš?" zakončila svoj monológ a uškrnula sa na mňa.

Vtedy som to už nevydržala a obom som sa im hodila okolo krku, pričom som skoro rozmliaždila tortu, ktorú Flory pohotovo položila na stôl.