Dead Reality

1

Nedokážem si z Noci vybaviť všetko, ale viem, čo sa zhruba stalo. Mala som vtedy asi desať. S rodičmi sme sa viezli v aute po starej rozbitej ceste- vraj to bola skratka- a zrazu sa nám niečo veľké postavilo do cesty. Mysleli sme si, že to bolo nejaké zviera alebo čosi také, no nebolo. Stálo to na ceste a iba sa to na nás pozeralo veľkými červenými zapadnutými očami. Otec dupol na brzdu, ale nepodarilo sa mu včas zabrzdiť. V rýchlosti sme doň narazili. Stalo sa to len neďaleko od Mesta. Auto sa prevrátilo z cesty na pole a ostali sme v ňom zakliesnení.

Prebrala som sa a ležala som vedľa nášho na márne kúsky rozbitého auta, i keď nechápem, ako som to v tej rýchlosti mohla prežiť. Pomaly som sa pozviechala zo zeme a snažila sa v tej tme nájsť rodičov. Nikde po nich nebolo ani stopy. V strachu som sa poobzerala dookola, či nedopadli niekde pri aute, alebo tak. Nič. Šla som sa pozrieť k autu. Nič. Hmmm... skúsim ešte kríky. V jedno z nich som niečo zbadala. Keď som sa pozrela bližšie, zistila som že sa tam ukrýva ľudská hlava, no bola mi neznáma. Ľudská hlava. V strachu, že ma postihne rovnaký osud som sa rozbehla, čo mi sily stačili k neďalekému lesu. Preboha! Ľudská hlava! Nemohla som myslieť na nič iné. Chvíľu som sa motala po lese a rozmýšľala nad tým čo sa stalo. Rodičia sú preč. Ja som tu sama. Iba tá hlava.... Nie toto nie... Musím nejako zahnať myšlienky na.... Nejde to. To tá hlava... Začínam byť unavená. Oprela som sa o strom a pomaly som sa po ňom zošmykla na zem. Hlava... hlava...