Destiny

Part 37

,,Nie. Santa Claus." falošne sa zasmiala. ,,kebyže to nevidím na vlastné oči, ani neverím. Ty si Tereza? TÁ nevinná a cudná Tereza. No to ma podrž. Som na teba hrdá. Stala sa s teba fľandra. Veď... koľko sme tu? Týždeň a deňa ty si sa už stihla ukázať v spodnom prádle pólke tábora." štekavo sa smiala a mne skrútilo žalúdok. ,,Drž hubu." zavrčal Marek a posadil sa. Tiež som sa posadila a skryla sa za jeho chrbát, len hlavou som vykukávala spoza jeho ramena. ,,Alebo skôr by som mala byť hrdá na seba?" zamyslene sa poklepkala po brade. Zaborila som si tvár do Marekovho pleca. ,,Áno, rozhodne by som mala byť hrdá na seba. No veď povedz. Kto by sa už o teba zaujímal". ,,Drž hubu inak prisahám bohu že sa neudržím a jednu ti naparem." zasyčal Marek a ja som zdvihla hlavu a schmatla ho za rameno. jemne som mu ním potiahla dozadu. Pozrel mi do tváre a črty mu okamžite zjemneli. Pokrútila som hlavou a on sa trolinku usmial. ,,Správne. Ukľudni si sväjho psíčka." zahrkútala a našpúlila pery. Marekovi sa napli svaly a vyskočil z vody až tak, že ma ošpliechal. Hneď som vyskočila na nohy tiež. Marek sa premáhal aby jej rovno jednu nevrazil a ruky zatínal do pästí. Chytila som ho za zápästie, rukou mu vĺzla do dlane a stlačila mu ju. Stisk mi opätoval. Pustila som ho a podišla som na dva metre ku Denise. ,,Neviem, prečo sa tak správaš, ale toto nie si..." začala som. ,,Ak povieš, že toto nie som ja, tak mi neostane nič iné než sa smiať. Ak to povieš, tak ma asi nepoznáš." smiala sa. ,,Asi nie..." zamumlala som. Tvár jej stuhla. Otočila som sa a zohľadní sa ku svojim šatám. Marek zatiaľ vyliezol na breh. „Hej! Neotáčaj sa mi chrbtom keď s tebou hovorím!" skríkla a dupla nohou až štrk odletel preč. Odignorovala som to a prevliekla si šaty cez hlavu. Zaviazala som si šnúrky krtoré boli vzadu na šatách a až tak sa na ňu pozrela. Marek ma chytil za ruku. „Tereza, ak stade teraz odídeš..." začala ale nedokončili lebo som jej skočila do reči. „Tak čo, Denisa?" spýtala som sa jej. Celá stuhla. Dala som sa do kroku a pichol ma pri srdci, keď som ju obchádzala, no neobzrela som sa za ňou.

„Nevieš, čo dnes budeme robiť?" Spýtala som sa Lus keď som si vyzliekala šaty. „Ideme na kúpalisko." zamrmlala od mobilu. „Kedy?" znova som sa spýtala a mykla som sa keď som si rukou zavadila o modrinu. „Mala si byť na raňajkách." Vyštekla po mne a ani na mňa nepozrela. Zarazila som sa. „Čo je?" Zhrúkla po mne až som sa mykla a vyhučala von dvermi. Ešte chvíľu som na ne zízala a tak som prevesila šaty cez ohrádky svojej postele nech trošku preschnú. Aj Lus má právo na zlý deň. pomyslela som si a otvorila som skriňu, sklade som si vytiahla plavky. Vyzliekla som si spodné prádlo a vtedy sa spoza mňa ozvalo „Nepozerám.". Rýchlo som na seba navliekal plavky a otočila sa k návštevníkovi. Marek si na pred očami držal dlaň a pozeral cez prsty a na tvári mu trónil úškľabok. Odfŕkla som si a otočila sa späť k skrini. „Hej! Čo malo byť to odfŕknutie?" spýtal sa a stúpol si za mňa a vyložili si svoju hlavu na moje temeno. Oprela som sa oňho chrbtom. „Žmurknutie." odpovedala som sarkasticky začo som si vyslúžila čapnutie po riti. „Au!" Zjajkla som a čapla som ho po ramene. „Sarkastický tu môžem byť len ja." zasmial sa a pokrčil ramenami. Prižmúrila som na neho oči a opäť sa otoćla ku skrini no už som sa o neho neoprela. Vybrala som si tielko a k tomu sukňu. „Hneď by som ťa..." začal polohlasne ale môj varovný pohľad ho umlčal. Zahryzol si do pery a pozrel na mňa spod mihalníc. Pomaly zo zubov uvoľňoval spodnú peru a tak na mňa žmurkol. „si neskutočný!" vyšlo zo mňa uznanlivo i keď to malo byť zúfalo. „Ja viem." šepol a pomaly po mne kĺzal pohľadom od hora dole a späť. Mierne som sa zachvela keď mi následne pozrel chtivo do očí. Nebezpečne ku mne vykročil a mne v bruchu lietalo obrovské hejno motýľov. Sklonila som hlavu a pozerala na svoje bosé nohy. Zrazu sa pri tých mojích objavili tie jeho a následne mi hlavu zdvihol. Pozrela som mu do očí. „Si krásna." šepol a odhrnul mi vlasy z tváre. V očiach mu už nesvietili chtivosť, len obdiv. Mierne som sa usmiala a lícom som sa oprela do jeho dlane. Na chcíľu som zavrela oči a predstierala, že nikto okrem nás neexistuje. Krásny pocit.

Dnes taká úplne kratučká lebo som strašne unavená a i keď mám konečne mobil tak i tak sa na viac nezmôžem :( prosím neukameňujte ma za to ;)