Destiny

PART 47

Predsa som sa k tomu dokopala...

Zajtra-v podstate dnes- je tá párty a ja sa prevaľujem v posteli a nemôžem spať. Už asi hodimu ležím na chrbte a civím do stropu a rozmýšľam. Ako to bude so mnou a Marekom v škole, aké to bude, keď prídem domov a oco alebo mama bude odsťavaný/á... Nakoniec som to vzdala, zliezla z postele a potichy ťapkajúc bosými nohami som prešla ku skrini, z ktorej som si vytiahla mikinu. Ked som zatvárala dvierka, nepríjemne zavŕzgali a ja som stuhla. Obzrela som sa na dievčatá ale tie spokojne odfukovali. Uľahčene som vydýchla a obliekla si mikinu. Nechcelo sa mi obúvať a tak som naboso som potichu prekĺzla na chodbu, na ktorej sa rozsvietilo svetlo. Rýchlo som zavrela dvere od izby aby svetlo z chodby nezobudilo baby a potichu sa zakrádala po koberci ku schodom a po schodoch dole na recepciu. Skúsila som na prízemí otvoriť vstupné dvere, ale bolo zamknuté. Porozhliadla som sa okolo. Už som to chcela vzdať a vrátiť sa na izbu, keď mi ťuklo, že vedľa recepcie v tej chodbe ku jedálni sú dvere na záchody a možno v nich bude okno. Precupitala som teda ku tmavohnedým dcerám s ceduľkou panáčikového dievčaťa na nich a vošla som dnu. Krémové kachličky ma chladili na chodidlách a tak som po špičkách prebehla od umývadiel, ku dvim záchdovým kabínkam. Oproti ním bolo vcelku malé okno v asi jeden a pol metrovej výške. Otvorila som ho a ovanul ma príjemný závan vzduchu. Pousmiala som sa a prve som do okna nasúkala nohy a tak si naň sadlas tým, že vrchnou polovinou tela som sa zakláňala. Usadila som sa normálne a tak sa skrčila a prepchala i druhú polovicu tela okienkom. Len len som na ňom sedela a chystala som sa na zoskok, keď sa mi šmykla ruka a hodila som papuľaka. Sykla som od bolesti, vypľula hlinu, čo sa mi dostala do úst a pretočila sa na chrbát. V rebrách mi bolestne pichalo ja som zagánila na to okno. Ležala by som tam aj dlhšie,ale všimla som si, že sa už začínalo pomaly rozvidnievat a tak som vstala a oprášila sa. Prebehla som spokojne po tráve, na ktorej bola ranná rosa, čo ma príjemne šteklila na nohách a prebehla som si na prašnú cestičku ku jazeru. Ignorovala som, že sa mi na chodidlách urobilo blato. Dala som si kapucňu na hlavu, ruky zastrčila do vrecka na prednej strane mikiny a kráčala vpred. Sem tam zadul vietor a mňa ovanul chlad ale ignorovala som to. Došla som až ku jazeru a prešla z prachu na štrk, čo sa mi zapíchaval do chodidiel a nepríjemne ma škriabal no ako všetko bolestivé a nepríjemné som to jednoducho ignorovala a došla som až ku vode. Stála som v nehybnej vode, ktorá bola celkom teplá, lebo bola ešte zo včerajška nahriata a sledovala som, ako sa začalo brieždiť. Pochvíli mi bolo dlho stáť a tak som si sadla na štrk pri brehu jazera a nohami pomaly čľapkala vo vode. Sledovala som krásne zory a farebnè prelínania. Slnko zrazu vykuklo nad poľom a ja som sa usmiala. Je zaujímavé, že ľudstvo tak fascinuje červená guľa, ktorá raz vybuchne a zabije nás všetkých... V lese za jazerom niečo zašušťalo a ja som strhla hlavu doprava. Nič som v tom ešte slabom svetle a tieňi stromov nevidela, no radšej som sa postavila, posledný krát sa pozrela na slnko a vydala sa späť do chaty. Prach z tej cestičky sa mi lepil na mokré nohy a ja som si odfŕkla. Ani neviem, prečo som bola podráždená... Asi z toho, že som sa nevyspala. Keď som už prišla ku chate a skúsila predné dvere, bolo, chválabohu, otvorené. Na vrátnici nikto nebol a ja som si uľahčene oddýchla. Vybehla som po schodoch zanechávajúc za sebou blátivé odtlačky. Potom to budem musieť nejako pouptratovať... prebehlo mi hlavou, keď so otvárala zadýchane dvere od našej izby. Dievčatá sa akurát zobúdzali. Zavrela som dvere a pozdravila ich, ignorujúc ich prekvapené pohľady.

,,Po raňajkách máte celý deň voľno, párty začína o šiestej. Večierku máte o polnoci. Brú chuť." krátko nám oznamila slečna Z. a posadila sa. Začali sme jesť a ja som zvažovala, s čím začneme ako prvým. Prehodila som si svoje čierne vlasy prv cez jedno plece, tak cez druhé a nakoniec som si ich dala za plecia ale tak či tak mi padali do jedla a ja som začínala mať nervy. ,,Nemáte gumičku?" podráždene som pozrela na dievčatá a ony len pokrútili hlavami do záporu. Zavrčala som, strčila si vlasy pod tričko za chrbtom a znova sa pokúsila jesť. ,,Prv sa všetci osprchujete a tak dojdeme ku vám s babamy." povedala som nasej šestici a oni na mňa zdvihli hlavy. ,,Prečo do sprchy?" zaujímal sa Adam. ,,Aby si nesmrdel, keď ti budeme maľovať telo." predbehla ma s odpoveďou Lus a všetci sme sa až na Adama rozosmiali. Ten hodil poker face a radšej to obišiel bez komentu. Lus na neho hodila pohľad typu teba- to -rozmýšľanie- asi - bolí- , - keď- ním- tak - šetríš. S úsmevom som nad nimi pokrútila hlavou a ďalej jedla.

,,Dones mi tvoje trenky na ktorých chceš mať nakreslenú srsť." nakázala som Dominikovi. ,,Adam, Marek, pomôžete nám vyniesť veci hore?" spýtala sa Maťa a položila Marekovi ruku na plece. Nepatrne som zavrčala, čoho si všimol Dominik a hravo do mňa s úškrnom šťuchol. Zasmiala som sa a pohľadom ich vyprevadila von z dverí. ,,Bude to makačka, čo?" spýtal sa ma Dominik a položil predo mňa biele slipy. Pozdvihla som na neho obočie. ,,Vážne slipy." zasmiala som sa a vyrovnala si ich na mojom pracovisku na pár najbližších hodín- na kozmetickom stolíku na chalanskej izbe. ,,Vždy so sebou mám do istoty jedny vajcorezky. Nikdy nevieš, kedy sa ti hodia." žmurkol na mňa a ja som vypŕskla do smiechu. ,,Hej bude to makačka." odpovedala som mu ešte na jeho otázku. ,,Dokonca mám taký pocit, že len my baby pojdeme dole sa najesť a vám jedlo donesieme hore..." zamyslela som sa. ,,Prečo?" nechápal. ,,Za prvé chceme naše masky v tajnosti a za druhé, na vás je najviac roboty a chodením hore dole by ste si to mohli rozmazať." vysvetlila som mu a čakala na ostatných, kým donesú veci. ,,Nezávidím vám sa potom umývať." uškrnula som sa na neho. Pokrčil plecami a keď započul baby s chalanmi na chodbe, pobehol na chodbu pomôcť dievčatám. ,,Kam to dať, šéfka?" uškrnul sa Marek a zdvihol ruku s dvoma plechovkami farieb na telo. ,,Oblečenie rozložte na postele, plechovky ku oknu, šminky malé ku mne na stolík, spreje a tie serepetičky malé tiež ku mne." zamyslene som ukazovala prstom hore dole. Zložili veci tak jak som povedala a tak sa ujala slova Lus. ,,Prv by sme mali začať chlapcami lebo na nich treba urobiť najviac roboty. Teri ty budeš maľovať tváre, a detaily na telách, ja budem malovať farebné podklady a poriešim im vlasy a Maťa ti pomože Teri. Alebo máte nejaký iný nápad, ako by to mohlo byť?" spýtala sa. Keď sme všetci pokrútili hlavou, Maťa tleskla rukami. ,,Pome na to!" zasmiala sa a vytiahla z kozmetickej taštivky vedľa mňa čiernu hrubú a dlhú ceruzku na oči.