Rough Savior [SK]

Dad?

POHĽAD SELENY

Neviem ako dlho som tu už zavretá , nie sú tu žiadne okná takže neviem či je noc či je deň . Za ten čas čo som tu som ani nezažmúrila oka . Stále musím rozmýšľať nad tým ako mi mohol niečo také môj otec urobiť a prečo tu vlastne som . Čo take strašne zle som urobila ze ma takto trestá ?

Od doky ako ma môj únosca , ak sa to tak dá nazvať , strčil sem do pivnice som nevidela ani jeho . Bolo mi od neho celkom milé keby mi doniesol aspoň pohár vody keď ma tu už drží . Myslím že ak budem ešte sekundu bez vody neprežijem to . Takže som sa rozhodla že ho o tú vodu poprosím , samozrejme ak nechce aby som tu zomrela .

"Hálo?!Je tam niekto ? Prosím . Vážne neviem prečo ste ma sem zavreli , ale hádam keby ste ma chceli zabiť tak to urobíte hneď a nenecháte ma tu umrieť od smädu , takže vám prosím , keby ste mi dali aspoň pohár vody ,možno by stačilo aj pol , bola by som zase ticho sedela v kúte a počítala ovečky."

Povedala som sarkasticky a začala búchať na dvere . No nikto sa neozval . Beznádejne som si znova sadla na studenú zem a snažila sa pochopiť prečo sa toto všetko deje , či som niekedy urobila môjmu otcovi niečo tak strašne zlé že so mnou takto zaobchádza .

Po chvíli sa otvorili dvere a ja som po dlhej dobe uvidela človeka čo ma sem strčil no jediné čo ma zaujímalo bolo že mal v rukách fľašu vody a nejakú polievku .

Stále som sedela na zemi a môj únosca prišiel ku mne .

"Postav sa!" zakričal ja som zostala sedieť so sklopenou hlavou

"Nerozumela si kurva čo som povedal?" čím ďalej kričal , kričal hlasnejšie . Mala som naozaj veľký strach

"Počula som ,nemusíš kričať" zvýšila som hlas a postavila sa priamo pred neho . Pozrela som sa do jeho zelených očí a proste iba čakala čo sa stane , vlepil mi facku , takú že som sa naspäť posadila .

"Tak počúvaj , v tomto dome mi nikto nebude rozkazovať , už vôbec nie nejaká malá štetka . Ja si budem kričať keby ja budem chcieť , tak isto budem robiť iné veci hocikedy keď budem chcieť . Tak mi kurva nehovor čo mám robiť . Ešte raz sa stane niečo podobné a neskočíš len s červeným lícom . Je ti to jasné?"

Bola som ticho .

"Je ti to jasné??!" zakričal až ma myklo . Prikývla som hlavou no stále som mala sklopenú hlavu .

"A teraz to zjedz" povedal a odišiel

.........................................

Našla som nejaké staré hodinky ktorú ležali zaprášené v kúte tejto izby , takže teraz mám už aspoň nejakú predstavu o tom ako dlho som tu . Myslím že dnes je to asi 3. deň od toho dňa keď som našla hodinky . Za celý čas čo som tu som dostala len tu jednú sprostú polievku a fľašu vody , ktorú sa snažím si šetriť . Myslím si že poriadne dlho ešte ani nič nedostanem za ten incident keď som vraj kričala na človeka ktorého budem mávať do smrti vo svojich snoch . Ale čo čaká od človeka ktorý je tu zavretý sám v tme , bez okien , bez vody , bez postele . Čaká že budem k nemu milá a poďakujem mu za tento krásny hotel? Keby mám možnosť tak ho by som ho najradšej uškrtila aj keď nemyslím si že on by dovolil aby sa to stalo .

Z mojich myšlienok ma vyrušil zvuk odomykania dverí . Žeby sa rozhodol dať mi ďalšiu fľašu vody a polievku na tri dni ? Nič som nevidela , predpokladám že bola noc keďže som nevidela nič ani keď boli otvorené dvere . Počula som iba niekoho ísť dole po schodoch .

"Selena?"

"Oci?"