Rough Savior [SK]

Hello London

Prvé tri časti sa mi nepáčia kedže som ich písala pred rokom -dvoma neviem presne takze to berte do úvahy pokial sa Vám táto časť nepáčila prepracujte sa k 4. Časti tak to začne byt nenudne :DDDD 

Tak ako každé ráno ma zobudil budík ktorý mi oznamoval že je čas vstávať do školy , no dnes to však bolo inak . Budík nezvonil kvôli tomu aby ma zobudil do školy , ale oznamoval mi že za 3 hodiny mi letí lietadlo do Londýna .

Nechcem ísť do Londýna , rada by som bola tu v LA , aj keby tu mám zostať úplne sama . Nechcem žiť s mojím otcom .

*Flashback*

"Selena" zakričal môj otec na mňa keď sa vrátil z práce , dúfajúc že mi povie že našiel moju mamu ktorá pred 3 hodinami vyšla iba vyniesť smeti .

"áno" povedala som potichu , pri pohľade na jeho krvavé ruky mi prišlo zle .

"uprac to!" ukázal na krvavú plachtu v ktorej niečo bolo .

"nebudem to upratovať , hnusný sa mi len pohľad na tú krv" namietala som

"uprac to , lebo skončíš ako ona" čo to práve povedal ? ako ona ?

s plačom som utekala do mojej izby , zavrela som dvere a ľahla si na posteľ . Vedela som že moj otec nie je žiaden anjelik a že jeho práca nie je najčistejšia ale nerušila som že by dokázal urobiť toto . Nemôžem tomu uveriť , nemôžem . Nechápem ako mohol . Ako mohol môj vlastný otec zabiť moju mamu a ešte odo mňa chce aby som to upratala ?  Dookola sa mi opakovali tieto vety v hlavne , nechcela som tomu uveriť aj keď som to videla na vlastne oči . Čo to je preboha za človeka ? Tomu je úplne ukradnuté že stratil Markusa , mamu a teraz už aj mňa.
Odkedy Markusa zrazilo auto otec je úplne iný , správa sa hnusne priam až odporne  Ku všetkých , neberie ohľad na to že ja som jeho dcéra  , vôbec ho nezaujíma to že sa ku mne chová ako k nejakej handre alebo to že aj ja mam city , že tá žena ktorú zabil bola žena ktorá ho milovala aj napriek tomu aký bol .

...
Započula som buchnutie dverí , zišla som dolu no otec nikde nebol bola tu iba ona , vlastne iba jej mŕtve telo . Podišla som bližšie k plachte a s trasúcimi rukami som ju pomaly odkryla . Bola celá biela a komplet od krvi , no v tom momente mi to vôbec neprekážalo a objala som ju .

"ľúbim ťa" povedala som a zacítila som ako mi po tvári stekajú slzy . Mamine telo som späť prikryla a vrátila sa do mojej izby

*End of flashback *

Pri spomienke na moju mamu som opäť mala slzy v očiach . No snažila som sa to zakriť , nechcela som aby ma videl plakať .

"Selena si hotová?" vošiel otec bez zaklopania do mojej izby a opýtal sa ma s pokojným výrazom .

"Na čo je potrebné aby sme sa tam sťahovali?"vyšlo zo mňa

"Lebo tam mám nejakú prácu" povedal

"A to si nemôžeš tu špinavú prácu robiť tu v LA? Prečo vlastne musím ísť aj ja?Prečo tu nemôžem ostať veď ochvíľu  mám 18" vyzvedala som

"Priveľa otázok , poďme" povedal a odišiel .

Povzdychla som si , bála som sa mu protestovať , bála som sa že vy niečo urobím aj mne a tak som sa rozhodla že s ním odídem a ked budem mat 18 vykašlem na neho , vtedy mi uz nič nemôže . Naposledy poobzerala som sa po mojej teraz už starej izbe , zobrala som si kufre a odišla .

*2 dni neskôr*

Celé dva dni sedím v tomto upršanom meste , sama v byte. Absolútne netuším kam sa vyparil môj otec , pravdu povediac je mi to jedno . Aspoň ho nemusím počúvať a obskakovať .

Nepáči sa mi tu , chcem ísť domov . Nikoho tu nepoznám , nemám sa s kým porozprávať ani nič . Chýbajú mi kamaráti a mama . Keby ju nezabil určite by som tu teraz nesedela s kruhmi pod očami a vodkou v ruke . Do zrkadla sa radšej ani pozrieť nechcem .

...

Počula som ako niekto zvoní no otvoriť som nemala v pláne . Otec kľúče má a nikomu inému dvere otvárať nebudem . Dala som hlasnejšie tv aby som zvonček nepočula , no bohužiaľ to nepomohlo . Išla som teda otvoriť .

"Bože , to si ty . Kde máš kľúče" vysmiala som sa môjmu otcovi do tváre . Myslím si že mi v tom dopomohol ten alkohol , keby som triezva tak by som mala strach .

"Nebuď drzá mladá dáma" schuti sa zasmial .

Vedľa neho stál nejaký chalan ktorý mohol byť v tak asi mojom veku , mal kučeravé hnedé vlasy a zelené oči , no išiel z neho strach tak isto ako aj z môjho otca .

"Styles odnes ju tam kam máš" prikázal mu môj otec

"Jasné šéfe " povedal a zdrapil ma za ruku . Zasyčala som , dosť to bolelo .

Už asi 10 minút kráčame po tmavom lese , bojím sa , naozaj sa bojím . PRetože viem čoho všetkého je môj otec schopný .

Prišli sme k nejakému domu z vonku vyzeral dosť staro . žeby tu tento býva?

Sotil ma dnu a on vošiel tiež .

"Kde to sme?" opýtala som sa , otvoril dvere predpokladám do pivnice drgol do mňa a ja som spadla

"Doma"