Broken heart

5/

Kráčal som do parku. Môjho obľúbeného parčíka. Nikto tu nechodí je tu kľud a ja si možem dať hlavu do poriadku. Asi by som mal začať rozmýšľať o Lili. Je naozaj zlatá, pekná a má dobrú postavu a samozrejme je ju za čo chytať. Ale.. Je tu jedno ale. Vlastne nie. Je tu viac než jedno ale. Ja neviem čo k nej cítim. Bojím sa že ma odmietne že budem hanbou celej školy a hlavne našej triedy. Že ja sa zamilujem a ona bude milovať iného. Bojím sa toho. Áno všetci ruky hore pre Jacoba ktorý vyšiel von a vrátil sa s chladničkou. Dobre ale teraz žiadne žarty. Úplne vážná téma. Zobral som krabičku cigaretu vybral a dal do úst. S pravého vačku som vybral zapaľovač s ktorým som zapálil cigaretu.

Lilianin pohľad
"Ahoj vidíme sa nabudúce.Veď sa mi ešte ozvi dobre aby som vedela kedy sa chceš stretnúť" povedala som a objala Jamesa.
"Dobre zlatko ahoj" objatie opätoval a rozlúčili sme sa. Každý išiel iným smerom. Ja som mierila do parku. Je to akoby les a niekde v strede je jazierko s lavičkami okolo. Ako som tam tak vošla na lavičke som sediac niekoho uvidela. Kráčala som bližšie a čím bližšie som bola vedela som že toho človeka od nekadiaľ poznám. Už pri ňom som zisťoval že je to Jacob. Bola som nazúrená ale aj tak som si sadla vedľa na lavičku a pozerala na jazero. On si fajčil. Keď dofajčil povedal. "Nestojím ti už ani za ahoj však?" Opýtal sa ma a ja som vypleštila oči. Nikdy pred tým sa so mnou nerozprával a ani ma nikdy nepozdravil. "Máš pravdu, nestojíš" povedľa som sebavedomo
"Ja..naozaj prepáč..j.."prerušila som ho
"Jacob nepokračuj. Všetko to beriem ako chabé výhovorky..nechcem a ani nevládzem byť stále kľudná a tváriť sa pred každým že mi je úplne ukradnuté že si ma zosmiešnil. Chápeš? Vlastne nie ty to nikdy nepochopíš pretože ty na našej škole si veľkým pánom a veľký lámač sŕdc..snažila som sa to pochopiť snažila som sa o to aby si mi nezlomil srdce, no ono to proste puklo chápeš?" Posledné slová som takmer pošepkala. Slzy mi tiekli po líciach. Nevedela a ani som nechcela ich udržať v sebe. Chcela som aby videl ako som sa ja trápila. A keď už sa s tým zmieriť zrazu ho uvidím všade. Nie ja to nechcem takto. Ak nás láska nespojila tak sa nechcem s ním ani stretávať.
"Ja..Lili..je mi to vážne ľúto. Neviem čo to do mňam vtedy vošlo čo som ťa zosmiešnil. Máš pravdu neviem aké to je pretože sa mi to nikdy nestalo a viem aj to že mi to z celého tvojho srdca prajem aby som vedel aké to je, no nejde to.."
"Čo nejde..do prdele čo nejde? Nevidíš ako som sa do riti koli tebe trápila?? Ty vobec nevieme akým obdobím som si ja prešla vobec to nevieš tak sa mi tu prosím ťa neospravedlňuj..ja..ťa..neznášam" posledné tri slová dosť zaboleli v srdci. Zrazí sa postavil, podišiel ku mne sadol si vedlǎ mňa a objal ma. Obaja sme plakali a držali sa v náručí. Ja som sa potom spamätala a vymánila som sa mu z objatia a postavila som sa.
"Nie Jacob ja nemožem naozaj si mi dosť ublížil a ja by som ďalšiu ranu od teba nezniesla. Prosím nevšímaj si ma tak ako do teraz..ďakujem" povedala som a odišla domov