Broken heart

7/

Okolo 2 ráno sme sa pobrali domov. Boli sme pekne ožratí a ledva sme sa hýbali. Keď som prišla domov vyzula som sa a zaliezla do postele. V momente ako som zavrela oči, prestala som vnímať. Zaspala som.

Začala som vnímať. Preboha prosím vypnite niekto to pískanie. Bože mne je zle. Už nikdy nepijem. Toto sú tri veci ktoré stále opakujem keď mám opicu. Ale ako každý vieme, že posledná veta je pekná blbosť. Každý keď má opicu si to hovorí a potom keď začne piť si povie "bol/bola som ja ale hlúpy/a keď som si hovoril/a že prestanem piť" vyleziem z postele a mierim do kúpeľne. Nie je mi až tak zle že by som išla grcať to nie. Len sa cítim mizerne. Prečešem si vlasy, odmaľujem sa a umyjem si zuby. Zídem do kuchyne kde si dám tabletku prostí bolesti hlavy. Zapijem ju vodou a už sa vraciam naspäť do postele. Šťastie že je dnes sobota. Zakryla som sa a zavrela oči. Píííp. Ktorý debil sprostý mi teraz ráno píše. Ozaj veď som sa ani nepozrela na hodinky. Do rúk som vzala mobil. Prv som skontrolovala čas 12:55. Dobre dobre kľud nie je ráno. Odomkla som mobil a otvorila správy. Jacob. Bože to je dobrá otrava asi si ho bloknem.
Jacob:
Ahoj princezná:)) ako sa máš? Čo plánuješ dnes robiť?:))
Ja:
Bože daj mi pokoj a vonkoncom ma nevolaj princezná..tak veľmi mi lezieš na nervy idem si ťa bloknúť nebaví ma si s tebou písať..zlomil si mi srdce..
Jacob:
Nie prosím neblokuj si ma..
Ja:
Smola zlatko
Blokli ste si používateľa Jacob.
Tak presne takto sa mi to páči. Odložila som mobil a znovu zaspala.
"Zlatko vstávaj máš tu návštevu" zobudil ma jemný hlások mojej mamy.
"Mm..kto to je?" Neviem nepoznám ho. Kto zas bože otravuje. Keď chcem spať nikto mi nedá pokoj. Však že?? Nesúhlasné som sa postavila z postele a okolo seba obmotala župan,v zrkadle som sa skontrolovala-môže byť- a vyšla som do predsiene tam stál Denis..aha jasné nepozná ho.
"Ahoj čo ty tu?"
"Ahoj nič iba tak som ťa prišiel pozrieť"
"Jáj jasné si ma chcel vidieť v zlom stave čo?"
"Nie to tak nie je..celkom" obaja sme sa zasmiali
"A veď tu nestoj. Vyzuj sa a poď hore"
Začal sa vyzúvať. Celý čas som ho sledovala.
"Bundu si tam niekde zaves."
"Fájn" zavesil bundu a išiel za mnou. Vyšli sme po schodoch do mojej izby.
"Chceš niečo na pitie alebo tak?"
"No hej dám si kofolu"
"Fájn tak tu počkaj idem ti ju zobrať"
Vyšla som z izby dole do kuchyne. Bola tam aj mamina. "Lilianka aký pekný chlapec to je. Kto to je?"
"Mami len mi nerob prosím hanbu. Je to jeden kamarát s ktorým som bola včera na párty. Stačí?"
"Áno stačí"
Medzi naším kecaní. Som do pohára nalievali kofolu aj pre mňa aj pre Denisa.

Denisov pohľad
Zostal som v jej izbe. Obzeral som si jej izbu keď som začul ich rozhovor. Hmm takže kamarát. To sa zmení toho sa obávať nemusí.počkal som kým príde. "Prepáč za zdržanie sa ale mama ma zastavila" ospravedlňovala sa zatiaľ čo pokladala poháre an stôl a ja som ju pri tom sledoval. "Lili v pohode mne to nevadí nemusíš sa ospravedľňovať"