Futbalista✔

23

Lussy's POV

Už je to hodina,čo mi volala Hanka a ja stále sedím na zemi a plačem. Musím za ním ísť. Musím. Prezliekla som sa a odišla so kúpeľne,kde som si naniesla kilo make-upu. Do tašky som si hodila potrebné veci a odišla z izby. Nastúpila som do výťahu a stlačila číslo 0.Dvere sa konečne otvorili,a ja som vyletela von. Stopla som taxík a vstúpila dnu.

,,Letisko'' Ozvala som sa a taxikár prikývol.
Zastavili sme na letisku. Podala som taxikárovi peniaze a bežala dnu. Pozerala som tabuľku letov,keď sa môj pohľad zastavil na meste,odkiaľ som pred dvoma mesiacmi odišla. Letí mi to o desať minút.

∆

~Lussy? Preboha si v poriadku? Prečo si zložila?~ Ozvala sa do mobilu Hanka,keď som jej zavolala.
~Uhm,Hani? Prídeš po mňa?~
~Án-- Počkať čo?? Kam?~
~No vieš..ja som tu. Priletela som.~ Nervózne som sa zasmiala.
~Ty si tu? Preboha Lussy.. Kde si?~
~Na letisku.~
~Hneď som tam.~ Nestihla som ju ani pozdraviť,lebo zložila.

-
,,Lussy!" skríkol mne veľmi povedomý hlas. Otočila som sa a na chvíľu som sa usmiala.

,,Hani.'' Usmiala som ju a pevne ju chytila.

,,Tak si mi chýbala.''

,,Aj ty mne,Hani'' Usmiala som sa.

,,Ty si naozaj prišla. Myslela som,že neprídeš.'' Pozrela na mňa,keď sme šli k autu.

,,Ja ho stále ľúbim Hani'' Pozrela som sa na zem.

,,Ja viem.'' Usmiala sa.

,,Ako sa má bábo?'' Zaujímala sa.

,,Veľmi dobre. Už mi robí tri mesiace radosť.'' Zasmiala som sa.

,,To ti verím. To je tak krásne.. Chceš ísť za ním,čo?'' Zastala,keď sme boli pri aute.

,,Hej..'' Zahryzla som si do pery. Prikývla a nasadla dnu. Urobila som to isté. Priznám sa,bojím sa stretnutia s ním. Nevidela som ho 2mesiace.

,,Čo sa mu stalo?'' Pozrela som sa smerom k Hanke a potom späť k oknu.

,,Vraj šiel za tebou a..''

,,Za mnou?'' Zarazene som sa na ňu pozrela.

,,Hej. No a potom do neho niekto narazil a už tri dni je v kóme.'' Dopovedala a mne sa tlačili slzy do očí. Havaroval kvôli mne. Tri dni je v kóme. Tri dni. Slza sa mi skotúlala po líci,ktorú som hneď utrela.

×

Zastavili sme pred nemocnicou. Neviem či to zvládnem. Neviem či sa zvládnem pozerať na neho.

,,Tak ideš?'' Pozrela na mňa Hana.

,,Pôjdeš prosím somnou? Ja sa bojím..''

,,Jasne'' Trochu sa usmiala a spolu sme vošli do nemocnice.

V spotených rukách zvieram klučku od dverí. Posledný krát som sa nadýchla a stlačila ju. Zdvihla som hlavu a vstúpila dnu. Ležal tam. Na tvári a na ruke mal škrabance. Slza sa mi skotúlala po líci. A potom ďaľšia. A ďaľšia. Nechala som im volný pád. Sadla som si na stoličku a dotkla som sa jeho ruky. Bola studená.

,,Eliot..'' Nič to s ním nehlo.

,,Eliot prosím..'' A znovu tie slzy. Hladkala som ho po ruke. Po ruke,ktorá ma pred niekoľkými týždňami ešte držala.

,,Eliot prosím zobuď sa. Som tu s tebou. Prosím Eliot..'' Zlykala som. Jeho ruka sa pohla. Zdvihla som hlavu. Moje oči sa stretli s jeho.

,,Eliot..'' Šepla som.

,,L-Lussy?'' Chraplavým hlasom vyslovil moje meno.

--