Matej: Až naraz, obidvaja sme prehovorili. Avšak, povedal som jej, nech teda začne ona. "Prepáč" povedala, "nechcela som ťa ztrápniť, ani nič také, keby neprídem, nič z toho by sa nestalo". Bola veľmi smutná. Ja som hneď na to povedal: "Ty sa nemusíš ospravedlňovať, to ja sa ti ospravedlňujem a aj za nich, neboj ich to prejde." Vzal som si jej tvár do rúk a zahľadel sa jej do očí. Žiarili a dúfam, že šťastím. Pobozkal som ju. Bol to ten najkrajší bozk, aký so kedy zažil.
Nika: Pobozkal ma. Bol to môj doteraz najkrajší bozk. Ja ho proste milujem. Je len môj a nikomu ho nedám. Potom sme sa ďalej rozprávali a prechádzali po hrádzi. Cestou sme však stretli jeho rodičov, jeho reakcia ma strašne milo prekvapila, a musím povedať, že sa naozaj zmenil. Pozdravili sme ich, a on hneď: "Mami, tati toto je Nika, moja priateľka". Oni sa začali usmievať. "Veď príďte niekedy k nám. Porozprávame sa. Aj o Maťovi, pretože pravdepodobne vďaka tebe sa zmenil." "Áno, určite prídeme, rada sa s vami porozprávam." "Dobre tak niekedy ťa očakávame. Nebudeme vás rusiť, ahojte." Odzdravili sme ich a ďalej pokračovali.
Matej: Zazvonil jej mobil. Asi mama. Povedala, že ju to veľmi mrzí, ale už musí ísť. Nakoniec sme boli spolu najakých 5 hodín. Čo je celkom dosť. Ja ju milujem. Bol som ju odprevadiť. Dal som jej veľkú pusu, práve keď okolo nás išla moja bývalá. Vtedy som však bol iný, zlý.... Zazerala po nás, avšak mne to bolo jedno a aj Nike. Hlavne, že sme boli spolu. A tak sme sa teda obidvaja pobrali domov.....
