Sladkosť

Minulosť

Dotiahol ma až do kúpeľne, kde ma posadil na kraj vane a začal napúšťať vodu.
Medzitým sa venoval môjmu krku, ktorý už vyzeral ako jeden červený fľak.
Nemohol som odolať a zaplietol mu ruky do jeho gaštanových vlasov (dúfam, že som sa trefila do farby O.O ) a hral sa s nimi. Vzdychal som na celú kúpeľňu a môj penis sa začal znova prekrvovať. Rukami mi pomalučky blúdil po tele všade kam dočiahol. Nemôžem povedať, že sa z toho čoskoro zbláznim, lebo už som sa zbláznil...
Vypol vodu, chytil ma do náručia a spoločne sme sa posadili do vane. Dotýkal sa ma nežne ako porcelánovej bábiky, akoby ma prvý raz dostal do rúk a mohol sa so mnou pohrať (to znie brútalne úchylne, keď to po sebe čítam xD ). Nechápal som to, nechápal som jeho.
Chytil som sa kraju vane a zaklonil hlavu s hlasitým zastenaním, keď nasal moju bradavku do úst. Po chvíli sa odtiahol a ja som s nesúhlasným zamručaním na neho škaredo zazrel.
,,Čo tak to urýchlyť?" uškrnul sa na mňa.
Chcel som ho poškádliť, a tak som sa prisunul bližšie k jeho uchu, ktoré som následne skúsol a pošepkal "samozrejme". Keď som sa odťahoval 'omylom' som sa obtrel o jeho ztvrdlý penis, ktorý v tej chvíli ztvrdol ešte viac. (na diamant xD - najtvrdší nerast)
,,Ooops, prepáč," povedal som, skúsol si spodnú peru a zatváril sa ako to najväčšie neviniatko pod slnkom.
,,Takto sa princezny nesprávajú," tváril sa vážne aj keď mu cukali kútiky úst.
,,Asi by si ma mal potrestať," zatváril som sa smutno, no v očiach mi hrali iskričky túžby.
,,To je jasné, že ťa potrestám!" uškrnul sa na mňa.
,,Ako?"
,,To hneď uvidíš!"
Chytil ma za boky a otočil chrbátom k sebe. Roztiahol mi nohy od seba a nasmeroval si svôj penis k môjmu vstupu.
,,Cítiš sa na to? Bez prípravy to nebude hneď slasť..."
Nebol som si svojím rozhodnutím istý, no nepatrne som prikývol.
,,Keby niečo, hneď povedz. Jasné?"
,,Tak už ho do mňa konečne vraz!"
Ani som to nepovedal a mojím telom prešla neskutočná vlna bolesti. Z úst mi vyšiel uši-trhajúci výkrik a slzy mi vytryskli z očí rýchlo stekajúc po lícach. Snažil som sa ich potlačiť, ale bolesť nie a nie ustať.
,,Prepáč! Nemal som to robiť! Hneď prestanem!"
,,Nie! Len mi daj chvíľku," povedal som a položil si hlavu na jeho rameno a pokojne dýchal. Postupne som si zvykal...
,,Môžeš začať," pošepkal som mu.
,,Si si istý? Kľudne môžeme prestať, nenaštvem sa..."
Prerušil som jeho nudný monolog jemným prirazením proti nemu.
Potichu som syknul z bolesti, ktorá sa však už začala miešať s rozkošou.
,,Ako myslíš..."
Jemne ma chytil za boky a pomaly prirážal. Z úst mi vychádzali tiché vzdychy, ktorá boli hlasnejšie, keď do mňa hlbšie prirazil. Stenal som mu do uška a vedel, že ho to viac vzrušuje.
,,Si ako taká malá kurvička," pošepkal a trochu silnejšie mi skúsol lalôčik.
,,Som... ale len tvoja," pootočil som hlavu a zahľadel sa mu do očí.
,,Tak sa mi to páči," usmial sa a začal ma vášnivo pozkávať.
Silno mi stlačil boky a prirazil až po koreň. Zavzdychal som mu do pier.
Ešte párkrát to takto spravil a ja som to už nevydržal a vyvrcholil som. Stiahol som sa okolo neho a už druhý raz za deň som cítil jeho sperma v sebe.
Vystúpil zo mňa, poumýval ma (milujem, keď o mňa takto pečuje :3 ) a zabalil do osušky.
Chytil som ho okolo krku a on ma zdvihol do náručia. Na toto si ľahlo zvyknete. :D Preniesol ma do kuchyne a posadil na stoličku. Trochu ma zabolel zadok, ale dalo sa to zniesť. Som predsa chlap! Hihihi :D
,,Čo si dáme na raňajky?" pozrel sa na hodiny, ,,Ehm... na obed?" uškrnul sa.
,,Aki?"
Aki sa tváril zamyslene (asi nad tým, čo bude na obed), no ako počul svoje meno, hneď sa ku mne otočil a žiarivo sa usmial.
,,Čo potrebuješ, zlatko?"
,,Ľúbim ťa," povedal som so sklonenou hlavou.
,,Andy, pozri sa na mňa a povedz mi to do očí," povedal káravo.
Zdvihol som hlavu a pozrel sa mu do očí, z ktorým sa mi podlamovali nohy. Ten jeho pohľad vo mne zapaloval oheň vášne.
,,Ľúbim ťa, Aki. Si to najlepšie čo ma stretlo."
,,Milujem, keď sa červanáš, ale hlavne milujem teba!" naklonil sa cez kuchynskú linku a vtisol mi letný bozk na pery. Už toto vo mne prebudilo motýlikov v brušku. :3
,,No ja nie som to najlepšie..."
Zatváril som sa nechápavo.
,,Pred tebou ich bolo veľa. Nerád to priznávam, no mal by si to vedieť. Každý ma miloval, teda aspoň mi to hovorili, no ja ich nie. Boli len na moje potešenie. Je to kruté, no je to pravda. Vždy som ich po nejakej dobe opustil."
Vohnalo mi to slzy do očí.
,,No teba skutočne ľúbim. Nie som si tým istý, lebo som nikdy nič podobné nezažil, ale veľmi mi na tebe záleží. Keď nie som s tebou, šaliem či niesi s niekym iným. Zomieram z každej sekundy, kedy ťa nemôžem objať.Ver mi, prosím."
Rozplakal som sa a Aki prišiel ku mne, že ma obejme.
Odohnal som ho od seba... Jeho kútiky úsť ovisli a v očiach sa mu odrazil smútok.
,,Andy, prosím, ver mi! Skutočne ťa ľúbim. Ja... odídem pokiaľ ma tu nechceš."
Pozrel som sa na neho a sklonil hlavu.
Aki ku mne pomaly pristúpil, lebo sa bál, že ho znovu odoženien. Nespravil som nič, nechal som ho.
Aki hneď pristúpil a silno ma objal.
,,Prepáč, prepáč," hladil ma po chrbáte.
,,Verím ti..."
,,Vážne?"
,,Myslím, že áno," pošepkal som mu do hrudi a pritiahol si jo bližšie. Chcel by som takto zostať navždy.
,,Čo si teda dáme?" opýtal som sa, lebo mi zaškvŕkalo v brušku.
,,Čo by si dala moja princezná?"
,,Hm... tak najprv by som chcel od teba jeden bozk a potom čokoľvek," zasmial som sa.
Aki si ma pritiahol k sebe a nežne ma bozkával. Bolo to akoby mi chcel bozkom povedať všetko čo cíti. Bolesť, smútok, (niečo ďalšie... sorry, ale nič ma nenapadá :D ) no najviac lásku. Áno, Aki ma skutočne ľúbi. Neviem ako to bude o týždeň, o mesiac, možno o rok, ale teraz môžem kľudne povedať, že ma ľúbi...

Prepáčte, že stále meškám, ale Vianoce.
Dobre, dobre, nielen to... som strašne lenivá. xD

Čo nové lásky moje?
Po týždni mi zomrel škrečok. Nemohol si vybrať lepšiu chvíľu. -.- Človek sa ide sprchovať a škrečok sa rozhodne, že pôjde na onen svet. -.- Skvelé!
A teraz niečo fantastickoúžasňáckybohovské! Mám nový kabát! Som v ňom fakt sexy! ;) Ale to aj bez neho... xD

Na Vianoce Vám chystám jeden príbeh, aby som sa vám odvďačila za všetky komenty, hvezdičky a jednoducho za všetko! Ľúbim vás a budem vám to stále hovoriť. :*

Ešte raz prepáčte.
Majte so mnou stpenie, lebo teraz mi bude dlhšie trvať napísať ďalšiu kapitolu. :(

Túto kapitoly by som chcela venovať dvom, pre mňa dôležitým, ľuďom.

Jedným je moja naj kamoška, ktorá do mňa už dva týždne hučí, že som lenochod, lebo som nechcela napísať túto kapitolu. Neznášam ťa za to! :*

A druhým je ChristyCZ, ktorá dobrovoľne (dôležité zdôrazniť xD ) so mnou trávi každý večer. Ľúbim ťa, zlatko. :*

Už máte nakúpené darčeky? ^-^
Ja hej! Po 3 a pol hodine mučenia môžem povedať, že mám všetko! :D

Majte sa krásne! Už len 11 dní do Vianoc! :*

Krista! Nestíham! (O.O)

Bye! ♡