,,ty si ma nepočula?" hučal na mňa ako nejaký pes. ,,vypadni do tej izby a dlhú dobu nevychádzaj ty lenivé prasa!" urobila som ako chcel. Zas na mňa kričal, pretože som neumyla riad. Matka sa zas určite niekde lepí na daľšieho muža. Otcovi to je jedno ten robí to isté.
Už som v izbe 2 hodiny a zdola nepočujem nič. Otvorila som pomaly dvere. Super nikto nieje doma. Zišla som dole schodmi a sadla som si za kuchynský bar. Otvorila som notebook, ktorý som si priniesla so sebou. Zapla som ho a o chvíľu mi volala teta Jane. Pochádza z LA. Má 33 rokov. S mojou matkou sú dvojičky ale vôbec sa nepodobajú, či vzhľadovo alebo chovaním.
,,Ahoj kráska, ako sa máš? Nič ti dneska dúfam nespravil ten debil" ozvalo sa z druhej strany notebooku.
,,Ahoj, no len na mňa nakričal a povedal, že som lenivé prasa ale inak v poriadku" pozrela som na riad ktorý bol v dreze. Postavila som sa a otočila notebook na mňa a začala som pomaly umývať riad.
,,ináč kvôli čomu voláš?" prerušila som ticho, v ktorom bolo počuť len tečúcu vodu z kohútika.
,,jaj aha! zabudla som že som ti niečo chcela povedať. Počkaj, hned som tu" zdvihla sa a odišla niekam. Za chvíľu bola aj späť.,,tak tu je to. Pozri" vytiahla nejaký papier, na ktorom bolo písané že si ma môže adoptovať. POČKAŤ ČO? Ona si ma adoptuje?
,,JANE! To-to je úžasné!" bolo vidno, že sa so mnou teší.
,,odchádzaš dnes večer! Takže sa baľ a vidíme sa za 2 hodiny na Skype, Ahoj" ani som nestihla nič povedať a už aj zložila. Doumývala riad a až potom som si uvedomila, že sa sťahujem k nej! Počula som buchnutie dverí. Matka prišla domov.
,,počúvaj ma sem ty malá-" zastavila som ju aby už nič nehovorila.
,,to by som skôr mala povedať ja! Dnes ma vidíš naposledy a to sa podakuj svojej sestre! Zbohom a už sa mi neprihováraj" začala som kráčať a videla som ako na mňa pozerá s otvorenými ústami. Tak som na ňu žmurkla. Ked som vyšla schody tak som vliezla do izby a začala si baliť všetky veci. V mojom šatníku nemám moc veľa vecí a nemám ani tonu makeupu, no ja nemám žiadny.
Dobalila som si všetky veci a mala som len 2 lufre. Nič moc teda. Počula som že mi "zvoní" počítač.
,,ahoj! už si sa pobalila? za dvadsať minút máš dole taxík."
,,ahoj áno už som pobalená." ešte sme sa asi 15 minút rozprávali a potom som musela končiť, pretože už som počula taxík. Zobrala som notebook a kufre a vyšla som von z izby. Obula som si topánky a vyšla som von z domu. Nezaujíma ma či je niekto alebo nieje doma. Je mi to fuk.
Sedela som v aute asi hodinu, kým sa auto nezastavilo a ja som mohla vystúpiť. Peniaze odo mňa nechcel, takže asi mu Jane zaplatila. Taxikár mi podal ešte nejaký papier, malú knižku a obálku.
Pozrela som na papier a tam som sa dočítala, že to je letenka. Otvorila som tú malú knižku a videla som, že je to môj nový pas. Pozrela som na obálku a bolo tam napísané "od Jane pre Ash".V obálke je 50 dolárov. Super aspoň si môžem niečo kúpiť. vošla som do budovy zvanú Letisko a išla som sa pozrieť na informačnú tabuľu kde bolo písané že mi lietadlo ide o 19:30. Fajn to mám ešte skoro 2 hodiny čas. Išla som odovzdať batožiny a svoje peniaze s notebookom a letenkou som si zobrala do ruky. Našla som tu starbucks tak som si objednala Caramelové Latté bez cukru. Lietadlo mi letí za hodinu aj štvrť tak som išla a prechádzala cez všetky tie možné kontroly, ktoré existujú. za trištvrte hodinu som bola vybavená a za pol hodinu mi ide lietadlo.
Už sedím v lietadle a letíme už asi 2 hodiny čo znamená, že za chvíľku pristávame.
,,Milí cestujúci. Hovorí k vám Kapitán. Prosím pripútajte sa, pristávame" aké nečakané že?
Trvalo dosť dlho kým som si išla po batožiny a vyšla z letiska. Bolo dosť veľké to letisko takže som sa troška stratila ale nevadí.
,,AAAAASH!" niekto mi skočil zo zadu na chrbát. Samozrejme, že to bola Jane. Na to že má 33 tak vypadá aspoň na 24. Mladá, krásna a plná energie.
,,Aj ja ťa rada vidím Jane" zoskočila zo mňa a objala ma. Ja som jej objatie opätovala.
,,Tak veľmi si mi chýbala! Rada ťa vidím!" usmiala sa. Má nádherný úsmev.
,,aj ja teba" úsmev som jej opätovala.
Ked sme prišli pred jej dom tak mi sánka padla až na zem. Toto nieje dom ale obrovská vila!
Vošli sme dnu a mne sa sánka až prepadla pod zem. Nádherná obrovská hala, kde rovno oproti dverám boli veľké biele schody. Po ľavej strane bola obývačka a v nej plazma, nádherný veľký gauč a pekný bielo hnedo čierny nábytok.
Kým som si dom prezrela tak prešla asi hodina. Veci som si odložila do izby, v ktorej mi Jane prichystala MacBook a iPhone 6+. Super, ved ten telefón nedám ani len do ruky. No nevadí aj tak sa teším. Je niečo okolo pol noci. Išla som do kúpeľne, ktorú mám vo svojej izbe. Osprchovala som sa, umyla zuby a išla som spať.
RÁNOVstala som asi o 8. Vyliezla som z postele a namierila som si to do môjho šatníka kde som si obliekla športové veci. Napísala som na papier odkaz pre Jane, že si idem zabehať. Do vačku som si zobrala telefón a kreditku. Nikdy neviete na čo sa vám bude hodiť. Vyšla som do ranného LA. Mala som namierené do Starbucksu a aj do obchodu, kde si kúpim zeleninu na šalát, ktorý si spravím na raňajky. Spravila som si dlhšiu trasu. Trocha to tu poznám, chodievala som sem ako malá. Nezmenilo sa to tu.
Bežala som asi 20 minú, kým som nenarazila na Starbucks. Vošla som dnu a vytiahla z vačku telefón a kartu. Objednala som si Caramel Macchiato. Nechcela som si sadať niekam. Išla som rovno do toho obchodu. Neviem kde je ale Jane mi hovorila, že je odtiaľto asi pol hodinu. Dúfam, že tam trafím. Vychádzala som von no ale nepodarilo sa mi to, pretože som do niekoho narazila, teda skôr ten dotyčný do mňa.
,,Ehm...Prepáč...Ja-Ja som nechcel" Ked som sa na neho pozrela tak som si myslela, že sa prepadnem pod zem.
,,To nič. Bola to moja chyba. Nedávala som pozor" Je nádherný. Tie jeho orieškovo hnedé oči. Ježiš Ash na čo to myslíš! Ani ho nepoznáš môže to byť nejaký mafián! Vnútro mi kričalo no ja som moc nepočúvala.
,,Nie nie nič si z toho nerob" Usmial sa na mňa tými jeho perlami v ústach.
,,Mhm.... Mimochodom ja som Jack Gilinsky" Natiahol ku mne ruku.
,,Ehm... Ja som.. Ashley Cost.. Ale skôr Ash" Prijala som jeho ruku. Otočila som sa na odchod ale v tom ma prerušil jeho hlas.
,,Ashley....Ehm...Ash! Dáš mi prosím tvoje číslo?" Otočila som sa na päte a nadiktovala som mu moje číslo. Vyliezla som zo Starbucksu a uvedomovala som si čo sa stalo. Usmiala som sa sama sebe.
Tak toto je prvý diel. Dúfam, že sa vám páčil a bola by som rada ked zanecháte Vote a nejaké tie komenty :) xoxo
YOU ARE READING
New life with Magcon boys
FanfictionAshley Cost, 17 ročné dievča ktoré muselo žiť so svojimi rodičmi aj proti jej vôli. Minnesota. Dosť známy názov pre toto dievča. Tam sa všetko začalo. Týranie. Rodičov mala rada, teda až pokiaľ neukázali čoho sú zač a ako sa k nej začali správať...