New life with Magcon boys

4.

,,Chalani! Prišla Ash!" Kričal Jack z plných pľúc až som sa zľakla.
Ich dupot bol počuť až do Číny.
,,Ahoj Ash" ,,Ahoooj" ozývalo sa zo všetkých strán, ani som nestíhala vnímať ktorý čo povedal. No nič. Odzdravila som sa im naspäť.
,,Ty si bola v Starbuckse a nám si nepriniesla?" pozrel sa na mňa Matt psými očami.
,,Matt prepáč ale nevedela som, že tu budete" usmiala som sa na neho.
,,Ahá, takže niekto si myslel, že zažije romantiku s Jackom. Nie. Ani omylom." uškŕňal sa Jack J. Zabiť ho je málo. Pretočila som očami. Radšej som sa nevyjadrovala, pretože by to dopadlo zle.
,,Nie Jack je to inak a mne sa to vysvetlovať nechce. Proste v skratke si myslela že nebývame všetci spolu" Jack G mu to vysvetlil za mňa. Ďakujem bohu za uľahčenie práce.
Jack J sa len chápavo pozrel a ďalej už nič nerozprával.

U chalanov som bola ešte asi 2 hodinky no potom som sa pozbierala a išla som k dverám.
,,Už ideš?" spýtal sa ma Jack G, keď za mnou prišiel.

*z pohľadu Jacka G*
Videl som, že Ash odchádza. Nechcel som aby odišla, pretože s ňou som ešte neskončil. Ale inak asi som sa vám predtým zabudol predstaviť.
Takže ja som Jack Gilinsky a mám 19 rokov. Myslíte si, že som do Ash zamilovaný no ono to tak nieje. Zo začiatku sa mi páčila no to som zabudol, že mám babu. Volá sa Madison Beer. Ja ju moc nemám rád a nechcel som s ňou byť to ona spôsobila. Som sukňičkár a to dosť veľký. Chalani to vedia a aj sa boja, že ublížim Ash. Nie, ja ju chcem len pretiahnuť. Nič viac, nič menej. Vôbec to neni také drastické. Ale teraz si hovoríte, že ako to, že sa o tom nedozvedela Madison? No ona je preč. Presnejšie v Austrálií na dovolenke s rodičmi. Príde o pár dní. Do vtedy sa musím striasť Ash. No dosť o mne. Dnes pretiahnem Ash a už sa s ňou ďalej nemusím zaoberať.
Presvedčil som ju aby u nás spala.
Sadol som si na gauč. Ash nikde nebola a ani ma to nejak netrápilo.

*z pohľadu Ash*
Jack ma presvedčil aby som spala u nich. Domov sa mi už takto v noci nechcelo, veď mi dúfam niečo požičia. Bola som v kuchyni, sedela na linke a pila vodu. Prišiel tam Nash. ,,Ahoj?" pozeral na mňa smutným pohľadom. Čo mu je? Zahmkal v zmysle pozdravu. ,,Si v pohode?"
,,No vieš podľa mna nebol dobrý nápad spať u nás a ešte k tomu pri Jackovi alebo nebodaj s ním" Nechápala som jeho súvislej ale pri tom nezrozumitelnej vete.
,,Ako to myslíš?" nechápavo som sa na ňho pozrela.
,,On je sukňičkár a má aj babu, ktorá ho do toho vzťahu dotiahla a on ťa chce len na pretiahnutie. Nič viac." Pozerala som na neho ako nemá.
Toto určite nieje pravda, on taký nieje. Nash len chce aby sme sa od seba oddelili. Áno určite.
,,Nash toto určite nieje pravda. Si myslíš, že nás len tak rozdelíš? Ani omylom" zliezla som z linky a pri odchode som mu drgla do ramena.
Pozrela som sa na hodinky a bolo 22:15. Bola som už dosť unavená.
,,Jack? Ja si už pôjdem lahnúť" usmiala som sa na ňho.
,,Počkaj idem aj ja" úsmev mi opätoval.
Vyšli sme hore do izby.
,,Nemáš nejaké tričko na spanie? A po prípade tepláky?" spýtala som sa ho.
Podišiel ku skrini a vytiahol len tričko. Len? Ok no.
Išla som sa do kúpeľne prezliecť.
Keď som vyšla z izby tak som vrazila do Jacka. Pozerali sme si do očí a vtedy sa to stalo. MY SME SA POBOZKALI! Môj mozog vrieskal ako o život. Chytil ma za boky a ja som sa unášala tými jeho perami.
O chvíľu sme ležali na posteli. Zašiel mi rukou pod tričko a už mi ho ťahal cez hlavu. Je on v poriadku? Nepoznáme sa ani týždeň.
,,Nie Jack" stopla som ho a v náhlej chvíli som si stúpla a kráčala do kúpeľne. Za sebou som počula silné buchnutie, asi do steny a neskôr buchnutie dverí. Po líci mi stiekla neposlušná slza ktorú som hneď zotrela. Možno mal Nash pravdu.
Prezliekla som sa do pôvodného oblečenia v ktorom som prišla. Zišla som potichu schody aby som nikoho nevzbudila. V kuchyni som počula hlasy. Patril Jackovi G a Cameronovi?
,,Tak ja som si myslel, že na ňu hneď nepôjdeš a ty takto?"
,,Cameron sám dobre vieš aký som. Dievčatá mám na jednu noc."
,,Ale veď ti príde za chvíľu baba tak čo nepočkáš na ňu? Musel si toto spraviť Ash?" Nash mal pravdu a ja krava som na neho bola ešte zlá.
Išla som po tichu ku dverám so slzami v očiach no niekoho hlas mi prekazil otvoriť dvere.
,,Ideš niekam?" Oh...Cameron. Chvala bohu to nieje Jack.
,,Domov" jednoducho som odpovedala a otvorila som dvere. Znova ma zastavil.
,,Si v poriadku?" pozrel sa na mňa ustarostene.
,,Hej. Všetko v poriadku." Klamem je mi hrozne.
,,Neklam, povedz mi to." ahhh jaj.
,,Tak asi si sa s Jackom už rozprával takže ja ti nič hovoriť nemusím. A pusť ma prosím"
,,No to v žiadnom prípade ťa nepustím samú takto večer domov."
,,Fajn ja budem spať na ulici" pozrela som sa von do tmy kde cestu osvetlovali pouličné lampy.
,,Nie. Budeš v mojej izbe." pozrela som sa na neho pohľadom ,,to myslíš vážne?".
,,Poď a žiadne výhovorky" už sa mi nechcelo namietať pretože som dosť unavená. Po ceste sme našťastie nikoho nestretli.
,,Ja sa kľudne vyspím aj na zemi" povedal rozhodnuto.
,,No nie máš predsa dvoj lôžkovú posteľ tak prečo by na nej mal spať len jeden človek? Spíš so mnou!" rozhodnuto som mu povedala. Nič nenamietal.
Podal mi jeho tričko a tento krát som mala aj tepláky. Ľahla som si do postele a Cameron vedľa mna. Obmotal si ruky okolo mňa a v takomto peknom objatí sme zaspávali.
,,Milujem ťa" táto veta ma prebrala na toľko až mi mozog pracoval ako keby som vypila 10 red bullov.
Možno aj ja jeho. Ale ako to zistil, že ma miluje keď ma ledva pozná?

Dúfam, že sa vám táto časť PO DLHEJ dobe páčila :D :D táto časť je trošku dlhšia :D