Love, Harry x [h.s]

Epilóg || i hate to say goodbye

Bol teplý jasný deň. Ako už dávno nie. Slnko vrhalo svoje teplé lúče na ľudí v malom meste, ktorí sa ani na chvíľu nezastavili. Hnali sa za peniazmi, slávou, bohatstvom, ale na čo sú vám tieto veci, ak ich nemáte s kým zdieľať? Z bohatého sa môže rýchlo stať žobrák, zo slávne zase najviac nenávidená osoba. Nezáleží na tom, čo vlastníš alebo koľkí ľudia ťa uznávajú, nie je to to, o čo by sa ľudia mali snažiť. Vôbec nie.

V živote som sa naučila len jedno, najdôležitejšia vec na svete, je čas. Môžeš si s ním robiť, čo chceš. Môžeš ho premrhať tak ľahko ako peniaze, slávu alebo bohatstvo. Máš ho nekonečne veľa a je len na tebe, s kým sa oň podelíš.

Ako malá som obdivovala múdrych ľudí, teraz obdivujem láskavých. Ale tých nie je veľa. Všetci v sebe nosíme určitú nenávisť, strach, závisť, ale zamysleli ste sa niekedy, aký by bol svet bez týchto našich pocitov? Neboli by žiadne vojny, vraždy, hlad. Ľudia by nepašovali drogy, ak by nezávideli tým, čo majú veľké bohatstva. Krajiny by medzi sebou nebojovali, ak by necítili nenávisť voči inému náboženstvu. Týmto všetkým si počíname každý deň.

Smrť.

Vždy tu bola a vždy bude. Jediná vec, ktorá nám dokáže vziať náš čas. Na základe našich rozhodnutí si určujeme, kedy nás príde navštíviť. Nikdy však neodchádza sama, našu dušu si vždy vezme so sebou.

Možno sa pýtate, prečo nad týmto uvažujem? Pýtať by ste sa mali však, komu dáte svoj čas?

Ja svoju odpoveď už poznám. Venovala som ho Harrymu. Mužovi, ktorý ma všetko toto naučil.

"Rosie.." z myšlienok ma vytrhol chrapľavý, nevládny hlas. Oči som uprela na vráskavú, bledú, no aj napriek tomu láskavú tvár.

"Ja viem, ja viem," povedala som svojím roztraseným hlasom, upierajúc pohľad do tých krásnych smaragdovo zelených očí, z ktorých vyžarovala neha. Do svojich starých, vráskavých rúk som vzala tu jeho a jemne ju stlačila.

Bol bezvládny a unavený. V miestnosti pravidelne pípal nemocničný prístroj, ktorý naznačoval, že mu ešte stále bije srdce. V nose mal hadičky, ktoré mu napomáhali dýchať, pretože jeho pľúca už to samé nezvládali.

Pozrel na druhú stranu miestnosti, kde sedeli naše dospelé deti so svojimi deťmi. Usmial sa. Sú úžasné a krásne. Som na nich hrdá, kým sa stali, pretože len vďaka Harrymu sú také, aké sú. Dokonalé.

"Prepáč.." viac sa mu už nepodarilo povedať, jeho hlas zlyhal, keď sa otočil znova na mňa. Jeho oči však všetko prezrádzali. Vedela som presne, čo chce povedať.

Opatrne som sa postavila zo stoličky a napriek veľkej bolesti mojich starých krížoch som sa nahla ponad posteľ a pery priložila na jeho spánok.

"Je to v poriadku. Len choď," zašepkala som, pričom mi malinká slza stiekla po líci. "Počkaj tam na mňa."

A vtedy sa ozvalo hlasné pípanie, naznačujúce, že jeho srdce prestalo biť.

-

Sedela som v malej miestnosti s malým televízorom pred sebou. Na obrazovke sa náhle zjavila Harryho postava, ako si sadá do kresla. Pýta sa našich deti, či už je to zapnuté. Jemne som sa zasmiala.

Denné svetlo ožarovalo jeho šedivé vlasy a premieňalo ich na takmer strieborné. Keď sa usmial do kamery, v lícach sa mu objavili jamky a okolo očí sa mu prehĺbili vrásky. Bol zhrbený, svaly mu ochabli a vlasy nikdy nedorástli.

Keď prehovoril, hlas sa mu triasol a slzy mal na krajíčku.

"Drahá Rosie,

odkedy mi už dobre neslúžia oči a ruky sa mi trasú viac než obvykle, naše deti mi ukázali spôsob, akým sa s tebou môžem rozlúčiť bez toho, aby som sa namáhal.

Bol to s tebou skvelý život.

Vzal som si ženu, ktorú milujem najviac na svete. Máme dokonalé deti a vnúčatá. Dala si mi rodinu, po ktorej som vždy túžil. Dala si mi lásku, domov, dala si mi pocit toho, že viem, že sa o mňa niekto stará. Ale predovšetkým si ma naučila znova veriť v seba. Bez teba by som nebol tým, čím som dnes. Tvojím mužom.

Vieš, nikdy som ti vlastne nepovedal, prečo som šiel do väzenia. A nikdy si sa nepýtala, ale chcem ti to povedať ešte predtým, než odídem.

Vedela si, že som sa stýkal s nesprávnymi ľuďmi, robili sme zlé veci. Kradli sme, nešlo o nič veľké, len pár veci, aby som pomohol Nancy s účtami.

Lenže jedného dňa som sa rozhodol urobiť najdôležitejšiu vec v mojom živote. Chcel som ťa požiadať o ruku, napriek tomu, že sme boli v podstate ešte deti. Miloval som ťa tak veľmi. No prsteň som si nemohol dovoliť. A tak sme sa vlámali do malej banky, zobrali všetky peniaze a proste odišli. Nakoniec ma polícia zatkla a ukázalo sa, že ma hľadali pekne dlho a s pomocou ľudí, ktorí v tom boli so mnou, ma našli.

V deň, kedy po mňa prišli, som sa chystal to urobiť. A som naozaj rád, že mi v tom zabránili, tie peniaze neboli moje. Patrili ľuďom, ktorí na ne pekne makali a nebolo správne, že som ich o ne obral. Nebolo by to správne ani voči tebe. Zaslúžiš si oveľa viac než to. Preto som začal pracovať v tej pizzerií, v potravinách a dokonca pracoval v továrni na mliečne výrobky, aby som ti mohol kúpiť prsteň, čo máš práve na ruke.

Pochopil som to. Ukázala si mi, že robiť chyby je ľudské. A za to ti budem navždy vďačný. Si skvelá matka, manželka, stará mama. Som rád, že si to so mnou nevzdala. Ďakujem ti, že som mohol s tebou prežiť ten najkrajší život.

Raz si sa ma pýtala, ak by som mohol byť hocikým, vybral by som si byť sebou? Vtedy som nepoznal odpoveď, ale teraz už áno. Vybral by som si byť sebou, pretože len takto môžem byť s tebou.

Takže.. je čas povedať ti zbohom. Je mi ľúto, že ťa musím znovu opustiť.

Ale ak budeme naozaj žiť ďalší život, ver mi, nájdem si ťa.

S láskou tvoj Harry."

On vyplnil tú prázdnotu vnútri mňa a preto som bola na ňom závislá. Túžila som po ňom, pretože ma prinútil znova cítiť sa celá. Prinútil ma znova cítiť sa celá. A bez toho, aby som si to uvedomila, milovala som ho viac než seba. Ale teraz je preč, vzal si so sebou tú časť mňa, ktorú vyplnil. A teraz som znova prázdna.

-

Krátko po Harryho smrti, Rosie zomrela tiež. Upadla do nekonečného spánku, v ktorom sa jej snívalo o kučeravom chlapcovi so žiarivými zelenými očami.

||

Konečne Epilóg! Ani neviete, ako som rada, že som to konečne dopísala :D asi prvý príbeh, ktorý som naozaj dopísala. 

Každopádne vám strašne moc ďakujem za všetky krásne komentáre, votes a celkovo podporu. Vôbec som si nemyslela, že by to niekto mohol čítať a ak áno, tak určite nie s takou odozvou. 

Naozaj ešte raz ďakujem ♥

Pokiaľ máte nejaké otázky ohľadom príbehu alebo postav alebo hocičo, kľudne sa opýtajte! 

Pekné Vianoce a užite si prázdniny.

Vanesa x