Cŕŕŕn "Ah, zasa pondelok". "Jenna vstávaj".
" Ale mamí, musím ísť do školy? Veď aj tak sa už neučíme". "Jenna nevymýšľaj! Choď sa rýchlo obliecť". " Ahh!"
Do skrine hľadím asi desať minút. " Toto som mala včera, toto sa mi nepáčí, ani toto , toto je dobré!". Obliekla som si čierné rifle a čierný sveter. Áno obľubujem čiernu. Rýchlo sa naraňajkujem a idem do kúpelne. Tam sa umyjem, očešem a vyžehlím si vlasy."Jenna pohni si, za päť minút ti ide autobus!"
"Áno mami už idem!"
Rýchlo idem na zastávku. Autobus už štartuje. No vidím že neutekám sama na zastavku. Ide aj moja kamaratka Lia. Keď nastúpime do autubusu všetci sa na mňa pozerajú. Sadnem si. Potom pristúpi ku mne Lia a povie mi "Môžem si sadnúť prosím?"
"Ehm.. Jasné sadni si".
" Už sme sa dlho nevideli Jenna".
"No to áno, čo ti je Lia? Nejaká si smutná".
" No vieš..". Oči sa jej plňia slzami.
"Včera sa so mnou rozišiel Marek". Po tváry jej steká slza.
" Neboj, to ťa prejde zlatko" snažím sa ju upokojiť. " No ja už vystupujem, môžeme sa po škole stretnúť a všetko mi vysvetlíš dobre?" Prikývne hlavou. Vystúpila som a Lia mi kýva z okna, ja jej odkývam.
Prišla som do školy a všetci hľadia do učebníc z geografie. "Ehm.. Prečo sa všetci
biflíte" spýtala som sa. Spolužiak vykríkne " Píšeme písomku". Pozriem na neho a vyvalím oči. " To nemyslíš vážne " a sadnem si na miesto a rýchlo sa to idem našprtať. Práve zazvonilo.. Potichu si zašomrem " Neznášam školu" a učím sa ďalej. Učiteľka mešká desať minút. "Ahh.. Ešte k tomu sedím sama v druhej lavici".
Pozerám sa do učebnice a započujem kľúče. " Pššt, už ide!" zakričal spolužiak.
Na začiatku bola normálna hodina. "Fúh nedala nám to".
" No deti ,desať minút do komca, všetko si zavrite a odložte na kraj lavice".
"A do riti."
Učiteľka začne rozdávať písomky. "Super! Je to na krúžkovanie!"
"Máte na to sedem minút".
"Do čerta! Nič neviem."
"Päť minút".
" Nič iné mi nezostáva len si potipovať moznosti. Toto bude A, toto bude C, toto tiež, toto A, dlho nebolo béčko tak toto bude B..". Tak pokračovala celá písomka.
"Deti odovzdať".
Znova zazvonilo, ale teraz na prestávku.
Cez prestavku sa hovorilo len o písomke.
Nemohla som to počúvať a išla som na chodbu so spolužiačkou Emmily.
" Čo si aká zamyslená?" spýtala sa ma Emmily.
"Ráno mi hovorila Lia že sa sňou Marek rozišiel a trápi ma to."
"Neboj, veď ona to zvládne, ale akús jej stým nejako pomôcť".
" O tom ani nepochybuj".
Kračame späť do triedy. Ani neviem, kedy prišla učiteľka na hodinu. "Nivenová vnímaš ma?"
Nič..
"Nivenová?!"
"Áno?
" Vieš o čom hovorím?"
"No hej"
"Tak o čom?"
"O Zemskom povrchú".
" Nivenová! My niesme na geografii".
"Prepáčte pani učiteľka".
" Ešte raz sa to stane, dám ti poznámku!"
"Dobre."
Znova niečo začala hovoriť, no zasa som bola vo svojom svete. Už počujem len ako zazvoní.
"Jenna je veľká prestávka, poď na mliečnu"
"Áno, už idem".
No potom tie tri hodiny ubehli rýchlo.
Zavolala som Lii.
" Lia?"
"Áno?"
"Ideme teda von?"
"No môžeme, čakaj ma pri knihkupectve."
"Dobre, papa."
"Pa."
Idem pri kníhkupectvo a po ceste stretnem Mareka. "Ahoj" pozdravý ma. Ja ho ignorujem a idem sebavedomo ďalej.
Čakám na Liu. Už ju vidím, idem za ňov.
"No ahoj Lia."
"Ahoj".
" Ako bolo v škole?"
"Ále.. Ušlo to."
" No a teraz poďme k Marekovi."
"Mne sa o ňom nechce rozprávať."
"No dobre, len nad tým nerozmýšľaj a bude ti lepšie."
"Ono to bolo tak..(nádych) že ma zavolal von a išli sme sa poprechádzať. Začal mi hovoriť o tom, ako sa spoznal s novovou kamarátkou a že ju má strašne rád a potom mi povedal.. :Ty tomu asi nerozumieš že? A ja: ty sa chceš so mnou teraz rozísť? Sklonil hlavu dole. Všetko som pochopila a rozplakala sa, on sa na mňa pozrel a odišiel. Potrebovala som sa ukľudniť a tak som sa išla sama prejsť."
Objímla som ju.
"Lia, a prečo si mi nezavolala? Išla by som za tebou."
"Chcela som byť sama"
"No dobre.. Aj tak už čas nevrátiš.."
"Čo som spravila zlé? Prečo sa so mnou rozišiel?" sklonila hlavu a na zem padľa kvapka slzi.
"Lia! Hlavne si nič ntevyčítaj.."
" Som rada že ťa mám Jenna."
"Aj ja teba zlatko".
" No ja sa musím ísť učiť.. Tak zajtra v autobuse, ahoj".
"Papa."
