Mistakes X Zrusene nemam Napady

Kapitola 6

Môj prvý deň v novej škole bol veľmi zvláštny. Hneď ako som vstúpila do školy, tak som išla do riaditeľne, kde mi pani riaditeľka podala všetky knihy a môj rozvrh. Bola mi veľmi sympatická. Bola to pekná brunetka vo vysokých opätkoch. Povedala som jej: „Ďakujem Vám, ste veľmi milá." Pani riaditeľka ma previedla po škole a keď sme prišli ku mojej triede, tak ma rovno aj predstavila triede. „Zdravím trieda, toto je vaša nová spolužiačka Lenka. Dúfam, že ju pekne príjmete medzi seba a ukážete jej novú školu. Dovidenia." a odišla.

Posadila som sa do jedinej prázdnej lavice v triede. Po hodine som sa s nikým nebavila a nikto sa nechcel baviť so mnou. Cítila som sa divne, lebo keď som sa pozrela na iné baby v triede, tak videla, že ma nemajú radi. Videla som ako sa rozprávajú medzi sebou a pritom pozerajú na mňa. Pomyslela som si: „Určite ma ohovárajú :( "

Prebiehali hodiny a išla som sa prejsť po chodbe a popozerať si školu sama, keď tu ma zrazu zastavili spolužiačky a začali si zo mňa robiť srandu. Chcela som utiecť ale nemala som kam, keďže ma obkľúčili a na záchode by som sa tiež neschovala. Uvidela to ďalšia baba, ktorá išla po chodbe a prihovorila sa k nim: „HEJ, NECHAJTE JU NAPOKOJI." Ostatné sa k nej otočili a začali: „A prečo by sme mali? Pokračuj vo svojej ceste." „Nie," odpovedala neznáma „veď vám nič nespravila. Je tu prvý deň a hneď si z nej robíte srandu. Tak ju nechajte napokoji lebo uvidíte." „Áno? A čo takého nám spravíš?" spýtali sa ironicky. Neznáma ukázala z vrecka rukoväť lyžičky a v tom momente sa ostatné ľakli, lebo si mysleli, že to je nôž a utiekli. To dievča prišlo ku mne a spýtala sa ma: „Si v poriadku?" Odpovedala som: „Áno, ďakujem za pomoc. Kto si?" „Denisa," odpovedala, „som tvoja spolužiačka." Začudovala som sa, lebo som si ju v triede nevšimla. „Zrejme si si ma nevšimla. Sedela som úplne vzadu aaaa... s nimi si nerob starosti, sú to iba namyslené kravy, ktoré si o sebe moc myslia. Ak budeš potrebovať pomoc, tak príď kludne za mnou. :)" odpovedala Denisa a odišla. „Počkaj," zavolala som za ňou „môžem ísť s tebou?" „Jasné." odpovedala. „A dúfam, že si môžem k tebe prisadnúť." hodila som na ňu psie oči.