Mistakes X Zrusene nemam Napady

Kapitola 5

Po troch hodinách cesty do hlavneho mesta a dvoch hodinach v hlavnom meste vybavovania papierov mi zazvonil telefon. V telefone sa ozvalo: „Ahoj, tu Nika. Dufam, ze si ma este pamatas, kedze pred dvomi mesiacmi sme boli spolu vecer po tom ako si sa vratil z misie. Sedel si vedla nas aj s tvojim kamaratom, ktory balil moju kamaratku a my sme sa dobre bavili." Mne sa len zatajil dych, začal som rozmyslat a potom mi doplo, ze ma pravdu a spustil som: „jasne, ze si ta pamatam. Vsak som s tebou stravil prijemny vecer. Za to ti chcem podakovat a dufam, ze sa coskoro stretneme. Ulozim si tvoje cislo a zavolam ti ked budem mat volno a budeme sa moct stretnut." Uz sa len z telefonu ozvalo jemny chichot. Potom sme sa este pat minut rozpravali a potom za mnou prisla pani vo vysokych opatkoch a s blondavymi vlasmi, usmiala sa na mna a povedala: „no tak ste tu, uz ste konecne zdravy?" ja som dvihol zrak, zlozil telefon, postavil som sa a odpovedal: „ani nie, este ma stale trapi noha, ale inak som v poriadku."

„no tak vidite, vsetky papiere uz su v poriadku, vas pripad som si zobrala pod svoje kridla a dufam, ze vam to vydrzi a keby nieco, tak sa ozvite. Tu je moja vizitka." Dala mi vizitku, usmiala sa a odisla.

Ked som konecne prisiel domov, tak som sa obzrel na gauc, Lenka spala, tak som ju zakryl a isiel si lahnut do spalne.