Suicidal Thoughts

Part 23

Bolo dievča,

bolo zvláštne,

navonok šťastné,

vnútri smutné...

Sklamal ju niekto,

áno viem .

Bol to hlupák , vieš to?

Možno nie...

A tak deň čo deň

trápi sa sama, 

akoby pomoc druhých nepotrebovala,

ale tí druhí..

Možno je ich málo,

no predsa sú,

podávajú jej ruku pomocnú..

No ona nevidí to žiaľ.

Prečo?

Lebo smútok ju hlboký zalial

a ona sa nevie pohnúť odtiaľ.

Otvor oči moja drahá.

Ľudia sú svine vieme to,

no preds niesi na všetko sama.

Je tu pre teba 

tá bláznivá osoba.

Tak zabudni na všetkož

ži šťastne.

Veď prečo sa aj trápiť?

Kvôli ľuďom ktorým prepína?

Tancuj smej sa.

 Hlavne neplač !

Tí ľudia nedokážu

vysloviť ani to prepáč...