Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Niektorí vám do srdca spravia dieru, zostanú tam navždy a majú tam svoje miesto, aj keď už možno dávno nie sú medzi ľuďmi, s ktorými sa stretávate.
Niektorí zase spravia dieru do vášho srdca, zlomia ho, a len čas, alebo niekto ďalší, dokáže to srdce zase zlepiť dohromady.Niektorí ľudia pre vás veľa znamenajú už len preto, že existujú, niektorí zasa preto, čo pre vás urobili. Alebo si vaše srdce získali iba tým, že sa na vás pozreli. Že prejavili cit, že prejavili, že si vás všimli, a nie ste pre neho iba smietko prachu, ďalší človek bez významu na jeho ceste.
No stáva sa, že keď sa niekto taký nájde, aj odíde.
A to potom naozaj bolí.Ľudia nám pomáhajú zabúdať, ľudia nám pomáhajú dostávať sa z ťažkých a smutných situácií.
Pýtate sa, prečo vám toto celé hovorím?
Aj ja som mala depresívne obdobia. Nemala som chuť žiť.
Dá sa povedať, že som iba prežívala.
No potom prišiel on, bol môj záchranca. Zlé časy sa zmenili na lepšie.
Viete, bolo to ako, keď idete autom a vonku riadi silná búrka. Zájdete pod most, a všetko je odrazu tiché a mierumilovné.
No potom spod mostu opäť výdete, a búrka vás zasiahne ešte viac, ako pred tým.
On bol môj most.Ahojte! Takže som tu s touto short storkou, bude to niečo úplne iné, ako ste u mňa doteraz videli, bude to viac lyrické ako epické, snáď sa chápeme.. :D
Snáď sa páči :)

YOU ARE READING
bridge; cth
FanfictionViete, bolo to ako, keď idete autom a vonku riadi silná búrka. Zájdete pod most, a všetko je odrazu tiché a mierumilovné. No potom spod mostu opäť výdete, a búrka vás zasiahne ešte viac, ako pred tým. On bol môj most.