~

164 39 6
                                    

Ako som hovorila, stále na mňa trochu pršalo.

No jedna vec, akoby most nadomnou úplne upevnila, zaplátala štrbiny v ňom, a ja som bola v suchu.

Už ani kvapka dažďa.

A tá vec si bol ty.
Ty a tvoj prvý krok.

Zobral si ma von, zabával si ma, ako vždy. A ja som sa smiala, smiala som sa tvojim vtipom, ktoré možno ani neboli vtipné, ale smiala som sa, pretože boli tvoje.

Zaviedol si ma na krásne miesto. Na kopec nad mestom, od kiaľ bol krásny výhľad.

Vedel si, že milujem prírodu.
A to si na mne naopak, miloval ty.

To, ako som sa starala o každé zviera, a často som chodila do zoo, a na prechádzky do parku.
Chodievali sme tam spolu.

Urobili sme si piknik.
Jedli sme moje obľúbené ovocie, jedlá, a pili jahodový džús.

Vedel si, že ho mám najradšej. Milujem jahody.

A keď slnko začalo pomaly zapadať, a ja som musela ísť domov, privinul si si ma bližšie.

"Nepustím ťa," zašepkal si mi do vlasov, keď si ma obímal.
"Prečo nie?"
"Pretože som nestihol jednu veľmi dôležitú vec," odvetil si.

Vtedy som ešte nevedela, čo ideš urobiť. Bola som zvedavá a zároveň rozrušená, pretože keby prídem domov moc neskoro, dostanem zaracha, a nebudem sa s tebou môcť nijak vídať.
"Fajn, tak rýchlo, poznáš moju mamu," povedala som, a čakala som, čo urobíš.

Trochu si sa odtiahol, a potom si ma pobozkal.

Nie, už nepršalo. Bola som v bezpečí, v tvojom objatí.
Bola som pod mostom, sem dážď nedočiahol.

Ty si bol môj most.

bridge; cthWhere stories live. Discover now