bridge; cth

~

A teraz sedím pri tvojom hrobe a plačem. Už je to rok, od kedy si spáchal samovraždu.

A ja doteraz neviem, kvôli čomu si to urobil. Nevidela som, ako sa trápiš. Nevedela som ti pomôcť.

Nenávidím sa za to.

Bola som sebecká. Bola som hrozná priateľka.

Nezaslúžila som si ťa. Mala som počúvať ich nádavky, pretože vždy mali pravdu.

Mali pravdu, som nula. Som hlúpa, zlá, sebecká a škaredá.

Som si toho vedomá, a až toto mi otvorilo oči.

Až po tvojej smrti som si uvedomila, ako mi láska k tebe otupila zmysly.

Na nič iné som nemyslela, bol si pre mňa prvé posledné, a sama som ťa zabila.

Aj keď neviem, prečo si to urobil, viem, že som ti k tomu iba dopomohla.

Už v ten deň, keď si sa chcel skamarátiť, som sa ťa mala opýtať, čo ťa trápi, keď si mal deň pred tým smutný výraz na tvári.

Ale neurobila som to.

Prečo som to neurobila?

Pamätám sa na deň, keď sme sa videli naposledy.

Musel si ísť domov skôr, ale nevedela som prečo. Nepýtala som sa ťa. Chcela som ti dorpiať aj nejaké súkromie, chcela som byť dobrá priateľka.

Ale to bola chyba.

Prečo som nebola ako každá žiarlivá priateľka, a neopýtala som sa ťa, prečo ideš skôr?
Prečo som sa ťa neopýtala, čo ťa trápi?
Prečo?

Jednoduchá otázka, na ktorú skoro nikto nevie odpoveď.

Vyčítam si to. Je to, akoby som ťa ja sama zabila. Pretože som sa o teba nestarala.

Bola chyba, že som ťa nechala milovať ma. Tá najväčšia.

Pretože ťa to dohnalo do hrobu. To ja som ťa dohnala do hrobu.

Keby som bola dostatočne dobrá priateľka, opýtala by som sa ťa, čo sa deje.
Niečoho by som si všimla.

"Pamätaj si, že ťa milujem, Hayley, ak sa deje čokoľvek," povedal si, keď si odchádzal.
"Aj ja ťa milujem Calum," povedala som šťastne a zasnene.

Pobozkal si ma, a nadobro si zmizol za rohom ulice.

Išla som domov, rovno do postele. Zaspávala som s dobrým pocitom, pretože som večer strávila s tebou.

No ráno mi mama oznámila, že si skočil do rieky.
Spáchal si samovraždu. A mohla som za to všetko ja, jedine ja.

A tak teraz sedím pri tvojom hrobe, ostatne, ako každý deň.
Už rok, presne 365 dní, chodím na to rovnaké miesto, spomínam a plačem. Vyčítam si to, tak moc si to vyčítam.

Bola chyba ťa milovať, bola chyba nechať ťa milovať ma. Bola chyba nechať ťa spoznať ma, chyba bolo celé naše stretnutie a to, že si bol mojim mostom. Pretože práve to ťa dohnalo do hrobu.

Ale kto mi tú chybu odpustí?
Správne, nikto.

Sedím tu a spomínam.
Hádajte, čo.
Zase na mňa prší.

The end

(-- zachvíľu bude poďakovanie(-: )