"Vieš, prečo tak neznášam všetko to počasie okrem hmly?"
"Neviem..."
"M-môj najlepší priateľ miloval dážď, vždy ma vytiahol von keď pršlalo. Raz v lete - bol to jeden z najteplejších dní v roku, slnko svietilo, obloha bola bez jediného obláčika, - ma viezol domov z jednej párty, zastali sme na kraji cesty, chcela som si vychutnať pohľad na pomaly zapadajúce slnko, on práve vystupoval z auta, keď som začula strašný náraz. Prichádzajúce auto si nás asi nevšimlo - neviem - a vrazilo do toho nášho. Simon - tak sa volal - bol niekoľko mesiacov v kóme. Mne sa nestalo nič. Každý deň som ho navštevovala. Dni ubiehali a on o sebe stále nevedel. Niekedy si prajem, aby som bola ja tá, čo nestihla vystúpiť."
"Ava..."
"Rozhodol sa odísť práve vtedy, keď na zem dopadla prvá vločka. Zostala jedine hmla ktorá mi ho nepripomína."
