Blue Eyes {Theo James}

Ôsma Kapitola

V momente, keď si zložil kapucňu sa objavila moja nočná mora.

Mason..

--------

,,Klamal si. To si nemal, Adam. Vieš dobre, ako neznášam klamstvá," uškrnul sa Mason na mňa.

,,Ako si sa sem dostal?" opýtam sa roztraseným hlasom. Odkašlem si.

,,Dverami," ukázal rukou ku dverám. Preglgol som.

,,Nemali nikoho púšťať," nechápem.

,,Stačí pár bankoviek a pustia sem hocikoho," zasmeje sa a jeho biele zuby sa zalesknú.

Zatnem päste, až sa mi nechty zarývajú do kože. Dostal sa sem vďaka úplatkom. 

,,Nezabíjaj ju," hlesnem.

,,Tentokrát tu nie som kvôli nej, ale kvôli tebe," zasmeje sa a začne si pískať. 

V miestnosti sa objavia dvaja mocní muži, ktorých nepoznám. Zjavne si Mason zohnal náhradu. 

,,Odveďte ho," nariadi Mason a nasadí si kapucňu.

Začnem sa brániť, ale proti urasteným chlapíkom nemám šancu. Schmatnú ma pod pazuchy, jeden z jednej a druhý z druhej strany a pred nos mi dajú nejakú handričku s tekutinou. Rozmaže sa mi zrak a mne zíde na um, že to je uspávacia látka. Mason asi nechce, aby som videl cestu, ktorou ma odvlečú. Telo mi ochabne, oči sa mi zavrú a obklopuje ma tma. Tma. Slovo naháňajúce hrôzu a strach. Aké detinské. Namiesto toho, aby sa báli dôležitejších vecí, oni sa boja tmy.

**

Napokon si začnem cítiť končatiny a otvorím oči. Pomaly zaostrujem zrak a uvidím, že sa nachádzam v nejakej tmavej pivnici. Poobzerám sa okolo a zistím, že za ruky visím. Začnem cítiť obrovskú bolesť na zápästiach, kde sa mi zarezáva do kože reťaz. Som polonahý, je mi zima a trasiem sa. Cez otvorené okno preniká jemný studený vánok, ktorý ma mrazí na nahej pokožke. Dýcham rýchlo, zatínam zuby od bolesti. Cítim, ako mi po rukách steká pramienok krvi, a keď sa pozriem hore, zistím, že nie prvý. Ruky mám od zaschnutej krvi, takže tu takto visím už dlhšiu dobu. Všade je ticho. Žiadna prítomnosť ľudí. Asi sú hore a čakajú, kým mi reťaz prereže zápästia a ja prídem o ruky. Možno aj o život. Alebo ma čaká niečo horšie.

S pohľadu Amy

Otvorím oči a oslepí ma slnečné svetlo. Poobzerám sa okolo seba, čakám, že zbadám Adama ako na mňa hľadí. Ale on tu nebol. Bola som tu sama. Určite šiel len domov, aby si oddýchol. Príde, nahovárala som si v duchu. 

,,Už ste hore," počujem hlas doktora. Prikývnem.

,,Ako vám je?" opýta sa.

,,Je mi fajn," poviem.

,,Vyliečili ste sa veľmi rýchlo. Môžte prejsť na domáce liečenie," povie.

,,Neviete náhodou, kde šiel ten chalan, čo tu bol?" zamračím sa. Nepáčila sa mi predstava, že ma prepustili a on tu nie je.

,,Naposledy som ho videl, ako ide s nejakými mužmi preč," povie. Prikývnem a on odíde.

Odišiel by s nejakými mužmi? Niečo sa so mnou deje. Už nevidím nemocnicu, ale pivnicu. Vidím nahé telo, ktoré bezvládne visí. Čo to má znamenať?  Počujem výkrik, zjavne jeho, aj keď neviem kto je to. V miestnosti sa objaví pár mužov v kapucniach, ale nepoznám ich. 

,,Dnes je tvoj smutný deň, Adam," povie jeden z nich a ja sa vrátim do nemocnice.

Mám sucho v ústach. Stále nemôžem rozdýchať, čo som práve videla. To telo, to visiace telo bolo Adamove. Tých mužov som nepoznala. Ale poznali ho. Možno to bola Masonova banda. Ale ak to je pravda, znamená ho, že boli tu. V nemocnici bol Mason alebo jeden z jeho bandy. Všetko je to moja vina. Keby som neprežila, nemusel by sa dostať do tejto situácie. Ale dôležitá otázka je, prečo som videla jeho očami. Na stole ležal lístok. Opatrne ho roztvorím a očami prechádzam po texte napísanom na tenkom papieri.

Milá Amy,

skôr či neskôr sa tvoje schopnosti rozšíria. A to tak, že budeš schopná vidieť očami toho, koho miluješ. Ak je to Adam, pravdepodobne moc neuvidíš, pretože ho o chvíľu čaká smrť. Avšak, Mason to vie, že budeš vidieť jeho očami. Je to pasca. Nesmieš ho hľadať a nesmieš ho nájsť. Ak ho nájdeš, nikto ťa nezachráni. Ak očami Adama uvidíš, čiže ešte nie je mŕtvy, je dosť možné, že ho to pridrží pri živote. Ale nerob to. Všetku silu bude čerpať z teba. A zomrieš ty, nie on. A to by znamenalo, že Mason vyhral. Nesnaž sa zachrániť veci, ktoré zachrániť nemôžeš. Jednoducho sa prekonaj a nechaj Adama zomrieť. Pre tvoje dobro a bezpečie. Ak sa však dostaneš na miesto, kde sa všetko deje, Adam bude už mŕtvy, za to ti ručím. 

Mŕtvy? Slzy mi zaplavili tvár, pretože som strácala poslednú osobu, ktorá by ma mohla ochrániť. 

Z pohľadu Adama

Muži stáli pri mne v kruhu, akoby ma mali obetovať. Avšak zrazu som niečo pocítil. Akoby do mňa niečo vniklo, nejaká sila. Cítil som sa silnejší, ale ten pocit náhle zmizol. 

,,Začnite," prikáže Mason.

Jeden chlap v ruke zviera bič. Ako som spomínal, niekto sa bojí tmy, nikto sa nebojí niečoho dôležitejšieho. Nikto sa nebojí straty života ani stratu milovaného človeka. Zbohom, Amy, pomyslel som si.

Na chrbte som pocítil štipľavú bolesť, chlap bičom udrel. Zaťal som zuby, aby som utlmil výkrik, ktorý sa dral von. Ďalšia rana, ďalší výkrik. Chlap neprestával, vedel som, že celý chrbát mám krvavý. 

Bič plieskal o mňa, neskôr o zem.

Začal som vypľúvať krv. Zrak som mal rozmazaný a nevidel som postavy, ktoré stále tvorili kruh okolo mňa. 

,,Stačí, Mason," spoznám hlas Kate.

,,Dosť, nechaj si niečo aj na zajtra," ozve sa Mason a nárazy prestanú. Muži odídu a ja ostanem sám.

Z pohľadu Amy

Keď som si našla veci, čierne rifle, biele tričko a čiernu koženú bundu, vyšla som von. Vzduch bol chladný, aj keď svietilo slnko. Nevedela som, kadiaľ mám ísť. Preto som sa vrátila do domu, kde som takmer zomrela. 

Spomienky som zahnala do úzadia, chcela som len zachrániť Adama. 

Pomaly kráčam, ale moje nohy sú od toľkého ležania ešte slabé. Zhlboka dýcham, vnímam len čerstvý vzduch a jemný studený vánok, ktorý mi prefukuje vlasy. Ako malá som milovala vietor. Milovala som, ako mi v ňom viali vlasy, ako som sa vždy tešila, keď bol vietor. 

Sadla som si na blízku lavičku a slzy mi stekali po líci. Nechcem Adama stratiť, aj keď mu neverím. Aj keď ma chcel zabiť. Vybavila sa mi spomienka, kde sa vzdáva. Kde hovorí, že končí, pretože nevládze zabíjať. A teraz zabijú jeho. Kvôli mne. 

Napokon sa postavím a kráčam ku dverám domu. Otvorím ich a počujem zavŕzganie. Zasvietim svetlo a uvidím osobu zahalenú v čiernom.

,,Vitaj, Amy," povie zvláštnym hlasom. Odkiaľ ma pozná?

Ahojte! 

Je tu ôsma časť!! Trochu sa situácia zmenila, snáď budete spokojní :) 

Túto časť by som chcela venovať HelloWywy, pretože ako som sľúbila, za každý názor je vyslúžená časť :) Chcela by som ti poďakovať za tvoje fandenie, veľmi si ma potešila. Uži si časť. :)

Takže, nezabudnite zanechať hviezdičku a názor!

S láskou,

Nika,xoxo.