Len my dvaja

part 3

Venované BROstreet

Ako každé ráno tak aj dnes som musela vstávať do školy.Obliekla som si pasikavý crop top,čierne rifle a navrch len riflovú bundu(média)keďže ráno býva chladnejšie.Svoju fialovu hrivu som si prečesala a nechala volne rozpustenú.Nasledovala hygiena v podobe umyvania,malovania a horsa do pekla uprimne som zvedava čo ma tam čaka dnes.
Vošla som do školy a išla až na koniec chodby s umyslom najsť moju skrínku s číslom 548B čiže na ľavej strane.Vybrala som si potrebné knihy ktore som si včera hodila do skrinky a upaľovala do triedy.Keď som vošla do triedy zrak mi padol na Williama ako sa rozprava z nejakym chalanom pri našej lavici. Mala som pocit že som ho tu včera nevidela a strašne sa mi na niekoho podobal.
,,Ahoj-te" pozdravila som sa Williamovy a tomu druhemu
,,Ahoj Marion"keď to vyslovil tak odomna schytal vražebny pohľad ktory prekazila otazka toho druheho
,,Will predstavyš nás"William teda Will sa spametal a predstavil nás
,,Marry toto je Lucas,Lucas toto je Marry"

,,Tešima Marry" povedal Lucas a milo sa usmial a podaval mi ruku aby mi ňou potriasol ale ja som mu ju chytila a bratsky ho objala(každý chápe však?) On sa iba prekvapene pozeral to však prerušilo zvonenie a nasledny vpád učitela do triedy.Všedci sa postavili a naspäť si sadli.Začal niečo trepať a ja som tomu samozrejme rozumela a ako pozeram nebola som sama lebo ja Will ho mal vysoko na háku.

Začala som si čarbať baletku do zošita a aj by som pokračovala keby niečo ten debil nepovie

,,Fialovo vlasá dávaš pozor?!"

spýtal sa ten tupý učiteľ.

,,Marry"zasičala som a prepichla ho pohladom

,,Čo prosím" opýtal sa s nevinnym usmevom

,,Volám sa Marry" povedala som už pokojnejšie.

,,mhm" bolo jedine čo povedal a dalej si trepal svoje,ja som uspešne pokračovala v svojom kreslení.
Keď zazvonilo bolo to ako oslobodenie od utrpenia.
Nachystala som si veci na dalšiu hodinu a chcla som si vybrať knížku no prerušil ma známo-neznámi hlas Edwarda.
,,Ako sa dnes má naša malička?" Spýtal sa no ja som neodpovedala a otvorila som si knihu na strane kde som naposledy skončila.
Aj by som začala čítať no milý panko si dupol nožičkou jak päť ročny chlapček ktorému mama nechce kúpiť lízanku.Toto ma prinútilo dvihnúť hlavu.A vtedy mi to došlo Lucas sa podobá na Edwarda a Edward sa podobá na Lucasa.Udivene som naňho čumela.
,,Ty a Lucas ste ..."nedopovedala som lebo mi skočil do reči

,,ano dvojčata" chvíľu mlčal ale napokon dodal ,,bohužiaľ"

,,Prečo veď vizera byť fajn narozdiel od teba" posledné tri slová som povedala tichšie

,,Možno vyzera byť lepši ako ja ale nieje ale to po čase zistíš aj ty!" Urazene povedal a odkráčal preč

Dalšie tri hodiny ubehly vcelku rýchlo žiadny učiteľ na dnes neskúšal.Poštvrtej hodine som išla na obed.Vošla som do veľkej jedálne kde sa to hemžilo ľudmi. Postavila som sa do rady a mala som to štastie že predomnou stáli Will a Lucas. Bavili sa o tom čo si vyberú na obed ja som zakašlala a Lucas sa otočil

,,Aaa Marry čo si dáš ty na ,,obed"" povedal a zachycotal sa.Vtedy sa otočil aj Will zo slovami
,,Odporučam ti ten rezeň s tymi zemiakmi" a usmial sa.

Keď som si zobrala obed sadla som si k prvemu volnemu stolu. A to čo ma prekvapilo bolo že si ku mne sadli Will s Lucasom.
No to nebolo všetko po asi piatich minutach sa k nam dotrepala skupinka chalanov asi z vyššieho ročníka.
,,Čaute počuj Will plati ten večer?" Spýtal sa jeden keď si sadal za stôl.Ja som ich ignorovala a dalej sa šprtela v jedle vydličkou.
Už som sa išla postavyť na odchod ale prerušila ma otázka toho čo sa pýtal Willa na ten večer či čo.
,,A ty si?"

,,Marry"odpovedala som bez záujmu a odyšla lebo som sa spametala že mám balet.Rýchlim krokom som sa dostala až ku svojej skrínke kde som si hodila učebnice a upaľovala domov.

Doma som si rýchlosťou svetla zobrala úbor a špice.Doslova som šprintovala do tanečnej školy no to by som nebola ja kebyže nenarazím do nejakeho človeka.
Dvyhla som hlavu a uvidela toho z jedálne.
,,Sorry ja nevidela som ťa"povedala som hamblivo.

,,To je v pohode inak ja som Thomas(BROstreet)"
Povedal a poškrabal sa za krkom
,,Tak okt ja sa ponahlam ahoj"
Povedala som a začala zase utekať myslím že niečo aj zakryčal no mala som ho na háku.

Ludia ja viem že je neskoro no nemala som čas.Časť venovana Laurike dufam že sa pačila.
Ps:Lauri nema presne 1k slov dufam ze predýchaš aj tých 738.