Centuries (život Vlada Draculescu)

Krvavá pani a milosrdné monštrum

17. storočie, rok 1602

- Takže ty si ten neslávne známy Vlad Țepeş. Valašské knieža. Narodený roku 1431, zavraždený na príkaz sultána Mehmeda II. roku 1476. Dracula.

Vymenúva všetky základné fakty a ja nič nehovorím, iba prikývnem. Pozerám sa na ňu a čakám, čo so mnou bude.

Nakloní hlavu doľava a venuje mi prekvapený pohľad.

- Prečo si sa rozhodol žiť ako spodina, môj pane? spýta sa ma.

Zahryznem si do pery.

- Nevedel som, ako so svojou nesmrteľnosťou naložiť.

Nič mi na to nepovie, iba sa zasmeje. Je mi jasné, že mnou opovrhuje.

Pozorne si ju všímam a nespúšťam z nej oči. Havranie vlasy, tmavohnedé oči, desivo bledá pokožka, zvodné telo... Erzsébet Báthory je príťažlivá žena, no v žiadnom prípade si s ňou nechcem nič začínať.

Otočí sa ku dverám komnaty a než výjde von, oznámi mi:

- Dám ti pripraviť kaďu s teplou vodou a čisté šatstvo. Želáš si drahé látky, alebo postačia kožené nohavice a kabátec, pane?

- Volím druhú možnosť, vrelá vďaka.

Zatvorí za sebou dvere a ja sa posadím na jej posteľ.

Začínam vážne pochybovať o správnosti svojho plánu. Na Čachtickom hrade to pre mňa bude naozaj nebezpečné.

》----->>

Sedím v kadi a teplo z vody mi prechádza to celého tela. Opriem si hlavu o drevený okraj kade a snažím sa vychutnať si hrobové ticho, ktoré sa okolo mňa rozlieha.

Zrazu sa otvoria dvere a do komnaty vojde Erzsébet. V rukách má čierne jazdecké čižmy, a rovnakej farby sú aj kožené nohavice a kabátec. Jediné, čo je biele, je plátená košeľa. Šatstvo položí na posteľ a čakám, že odíde, aby ma nechala sa okúpať, no miesto toho sa postaví k oknu a začne si ma obzerať.

Musí si všimnúť môj nedôverčivý pohľad, pretože sa zasmeje a povie:

- Neublížim ti, ak je to to, nad čím uvažuješ.

- To by som ti ani neodporúčal. Ja mám 171 rokov - ty si upírom iba dvanásť rokov. Nemusím ťa presviedčať o tom, že som omnoho silnejší než ty.

Diabolsky sa uškrnie.

- Drahý, zuby máme obaja rovnako dlhé a ostré. Pokús sa vzoprieť sa mi a živý sa odtiaľto nedostaneš.

Pochopil som, že vie, že som silnejší, a tak sa snaží vyhrážať sa mi, aby som sa bál. Je mi jasné, že ak trochu pritvrdím, zľakne sa ma a dostanem od nej to, čo chcem.

Povzdychnem si a opriem sa v kadi.

- Dobre vieš, že to tak nebude. A teraz, mohla by si, prosím, opustiť komnatu, pani moja? Rád by som sa osušil a obliekol.

Rukou ukáže k posteli.

- Len si poslúž, ja ti v tom brániť nebudem.

Nehýbe sa, takže mi je jasné, že sa budem musieť prezliecť pred ňou. Vstanem tak, aby som bol otočený chrbtom k nej, a vezmem si plátno, aby som si ho omotal okolo pásu.