Január
Konečne viem ako sa ľahko chodí po svete, keď človek nie je zaľúbený.
Vlastne čo to tu trepem ?
Keď je človek zaľúbený priam lieta po svete.
Lenže láska prináša aj toľko bolesti.
Na Lukáša som po 3 rokoch zabudla, síce mi stále píše. Doteraz sme sa nestretli.Dnes mám ísť s mojou najlepšou kamarátkou Ivankou na koncert. Erikov orchester hrá v sále v našom meste. Konečne si oddýchnem. Hudba je nekonečný relax.
Ivanka je taká stará ako ja. Má dlhé hnedé vlasy a modré oči. Sranda je, že nás dal dokopy chalan, ktorý mi kvôli nej zlomil srdce. Bývame veľmi blízko seba a máme sa veľmi radi, aj keď nechodíme do tej istej triedy.
Kráčali sme vedľa seba po ulici a obzerali si zamrznutú prírodu. Nepotrebovali sme slová, aby sme vyjadrili to čo cítime a to, čo si chceme povedať.
Spoločne sme vošli do sály a hľadali si miesto na sedenie. Orchester bol pripravený.
Za pár minút zazneli prvé tóny. Duša mi pookriala.
Erik hral na husle a vyzeral veľmi dobre. Na sebe mal čierny oblek a kravatu.
Všimol si ma. Pozrel sa na mňa. Srdce mi podskočilo.Koncert sa skončil a ja som musela ísť domov a pri tom tak veľmi som sa s ním chcela rozprávať ! Poznáme sa tak dlho a skoro nikdy sme sa nerozprávali. Len vtedy, keď som stretla aj Lukáša.
Smutná odchádzam za doprovu Erikovho pohľadu domov.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Sukničkár
ContoŠarlota padne do beznádejnej priepasti menom "láska". Všetko je krásne. Miestami.