Jeden Idiot mi zmenil život✔

Prológ

,,Prečo, prečo práve ja? Nemohol si vybrať niekoho iného??!"plakala mu na kolenách. Nehovoril nič, nevedel zložiť ani jednu súvislú vetu. Vedel, že aj on má na tom dosť veľkú vinu. Iba sedel s rukami obkrútenými okolo jej tela a trpel s ňou.

A ona plakala. Lámala sa a nie len fyzicky ale hlavne psychicky. Celý jej život sa jej premietal pred očami. Zrazu videla jasno. Akoby mala doteraz zrak zahmlený a zrazu sa rozjasnil. Bola zničená a zlomená, presne vedala prečo.

,,Prečo ma zavolal von?? Nemohol ma nechať žiť môj nudný život. Chcela by som vrátiť čas a vrátiť sa do doby keď môj najväčší problém bola zlá známka. Keď som sa bála ísť do školy kôli tomu, že sa mi ostatný vysmievali, že som bifľoška. Keď sa so mnou nik nerozprával....." Jej slzy nešli zastaviť.

Iba počúval a dával vedieť, že je pri nej. Poznal ten pocit. Pocit beznádeje a zúfalosti. Vedel, žeslováv tom nehrajú žiadnu rolu. Musí tu len byť a ukázať jej, žev tom nie je sama.

,,A čo robím teraz? V škole som nebola už asi dva mesiace, keby som tam aj šla a zbadali by moje dopichané ruky a rovno by ma vyhodili....Chcela by som sedieť na okne a čítať knihy... a myslieť si, že život je spravodlivý...Ale nie je!!!"skríkla. Jej plač ešte zosilnel, ak to ešte šlo. 

Silnejšie ju stlačil v náručí, pár sĺz stieklo aj po lícach chlapca. Videl seba pred pár rokmi, ako takto ležal len on namiesto nej vtedy nemal nikoho, kto by to prežíval s ním.

,,Nie je a nikdy nebol." plakala. Akoby pomocou sĺz z nej odchádzali posledné kúsky nádeje. Chcela, aby to skončilo.
Túžila, aby bol koniec...
Všetkému...
Hlavne jej...

,,Pretože keby bol...tak tu neležím ako troska. Mala by som ešte rodinu, ktorá ma milovala. Neriešila by som, že so závislá na drogách. Neriešila by som kde mám zohnať poniaze na ne. Keby som nikdy nešla s ním do toho zasraného klubu. Keby som s ním nikdy neprehovorila. Keby som mu nikdy nedovolila a by mi to pichol. Keby bolo keby..."