Jeden Idiot mi zmenil život✔

11.kapitola

Dylan

Nechápem sám seba. Neodolal som...a to som si ráno sľúbil, že si od nej budem držať odstup. Ale stálo to za to.

Pozrel som sa na ňu kľudne ležala, no v tom som si všimol aj slzy v jej očiach.

,,Čo je?? Nepáčilo sa ti to??" nechápavo som ju pohladil po líci.

,,Nie, bolo to skvelé....len ja..." koktala. ,,Vieš bolo to prvýkrát a ja..." prerušil som ju.

,,Čože??!! Ty si bola panna??!!!" skríkol som asi na celú bytovku. Zo strachom v očiach sa na mňa pozerala.

,,Ty si sa zbláznila??!! Prečo si to urobila??!!" vrieskal som ako zmyslov zbavený. Bol som strašne nahnevaný...ale nie na ňu...teda aj na ňu ale hlavne na seba!! Ako som to mohol urobiť??!! Prvýkrát to malo byť s niekym koho miluje a nie kôli peniazom.

,,Potrebovala som heroín..." šepla sotva počuteľne. Vyskočil som z postele, rýchlo na seba niečo navliekol a podišiel som k mojej špeciálnej skrini. Vitiahol som odtiaľ striekačky a hodil ich na posteľ. V tom návale zlosti som si ani nevšimol, koľko som toho tam hodil. Rýchlo som vyletel z bytu...je mi zo seba zle. Musím sa opiť.

Pred barom stál Patrik s nejakou štetkou. Bolo mi to jedno. Bol som nahnevaný aj na neho tak som mu proste jednu vrazil.

,,Nemyslíš, že to ja by som ťa tu mal mlátiť??" spýtal sa zo zeme. Vrazil som mu ešte jednu a ešte jednu a....

,,To je za Victoriu!!" kopol som ho do brucha.

,,Toto budeš ešte ľutovať!!" zakričal za mnou.

,,Nalej mi niečo veľmi silné..." nakázal som barmanovi. Je to taká moja bútľavá vŕba. Vie toho viac ako ktokoľvek iní. Je to predsa barman a ja ani len netuším ako sa volá.

,,Ako sa vlastne voláš??" fakt som sa to musel spýtať.

,,Ja viem o tebe skoro všetko a ty nevieš ani moje meno..." zasmial sa. Je to pravda. Skoro každý deň mu hovorím o mojich problémoch, že ho to ešte neomrzelo.

,,Ale volám sa Ben" uchechtol sa a podal mi ruku.

,,No počúvam" položil predomňa pohár s alkoholom. Celé som mu to povedal. Samozrejme detaily som si nehal pre seba.

,,Ty si sa do nej buchol..." povedal vážne.

,,Bože, ja už niesom pubertiak aby som sa len tak do niekoho buchol" pretočil som očami.

,,Tým chceš povedať, že len puberťáci môžu milovať" pochybovačne zdvihol obočie.

,,Láska kvitne v každom veku..." dodal.

,,No určite" prevrátil som očami. ,,Zmeňme tému, máš niekoho??" pozrel som sa naňho.

,,Áno..." usmial sa.

,,A je to vážne??" vyzvedal som ďalej. Aspoň nachvíľu musím myslieť na ničo iné.

,,Áno...je tehotná" ešte viac sa usmial a mne až zabehlo.

,,Neviem či by som sa tak usmieval" povedal som vážne.

,,Ja ju milujem a milujem aj to malé, ale to ty nepochopíš....to je život" vykúzlil ďalší úsmev.

,,To asi naozaj nie" zasmial som sa.

,,Ty nechceš vlastnú rodinu??" spýtal sa skôr zaskočene.

,,Chcem...ale nie v osemnátich...." povedal som pravdivo.

,,Riešime tu také blbosti...ja som sa sem prišiel opiť a nie na terapiu..." znudene som prevrátil očami. Mobil mi zvonil stále a stále to bola Victoria. Radšej som si ho vipol. Nechcem s ňou hovoriť.

***

Ďalšie dva dni sa to opakovalo. Sedel som v bare a pil. Občas som sa skočil domov umyť a prezliecť.

,,Mal by si si zapnúť telefón..." poradil mi Ben. Za tie dva dni sme sa celkom skamarátili. Má pravdu, nemôžem strkať hlavu do piesku.

37 nepriatých hovorov....super. 2 od otca, 5 od Duka a ostatok od Victorie. K tomu 13 správ od Victorie.

Victoria: prosím zdvihni....

Victoria: no ták...

Victoria: čo to u teba malo znamenať?? Zdvihni!! Alebo aspoň odpíš!! PROSÍÍM

Victoria: hľadal ťa u mňa tvoj brat...ani jemu nedvíhaš!!

Victoria: chcem len vysvetliť ten včerajšok...

Victoria: fain...tak ma ignoruj...

Victoria: to ty si tak doriadil Patrika???

Victoria: Potrebujem ťa....

Victoria: Prosíím....

Victoria: je to súrne....

Victoria: som na tom fakt zle potrebujem heroín!!!!

Victoria: PROSÍM...AK MI NECHCEŠ POMÔCŤ TY...TAK MI ASPOŇ PORAĎ KDE TO ZOHNÁM

Victoria: ja to naozaj potrebujem a Patrik mi pomôcť nechce...

💙💙💙
Taká krátka a nudná ale aj také musia byť...čo si myslíte, že urobí Dylan??